Príde zvýšenie úrokovej sadzby v marci?
Akciový výpredaj spôsobený viacerými faktormi na čele s hroziacim zvyšovaním úrokových sadzieb trápi v súčasnosti nejedného investora. Aj preto sa zraky Wall Street upierali na kroky americkej centrálnej banky (FED), ktorá mala podľa očakávaní svoju monetárnu politiku upravovať.
Na svojom prvom stretnutí, na ktorom sa stanovuje monetárna politika v roku 2022, FED zopakoval, že ekonomická aktivita USA pokračuje v posilňovaní napriek tomu, že sa objavil Omicron variant COVID-19. Prudký nárast cien od minulého roka však zaťažuje Federálny výbor pre otvorený trh (FOMC), pričom politici presadzujú názor, že na zabránenie rýchlej inflácii budú potrebné vyššie úrokové sadzby.
Index spotrebiteľských cien ukázal, že ceny v Spojených štátoch od decembra 2020 do decembra 2021 vzrástli o 7,0 %, čo je najrýchlejšie medziročné tempo inflácie zaznamenané od júna 1982. Predstavitelia FEDu varovali, že zvýšené hodnoty inflácie môžu pretrvávať aj začiatkom tohto roka, čím sa zvyšuje tlak na sprísnenie politiky. Vyššie sadzby by mohli riešiť infláciu zvýšením nákladov na pôžičky a utlmením dopytu – najmä po tovare.
FED sa v stredu nakoniec rozhodol nezvýšiť úrokové sadzby, pretože politici odkázali, že chcú najskôr ukončiť politiku centrálnej banky z obdobia pandémie zameranú na nákup aktív. FOMC v stredu opätovne potvrdilo, že tento proces ukončí začiatkom marca, čo znamená, že prvé zvýšenie sadzieb v období pandémie by mohlo prísť o 6 týždňov.
„S infláciou výrazne nad 2 % a silným trhom práce výbor očakáva, že čoskoro bude vhodné zvýšiť úrokové sadzby,“ uviedol vo svojom aktualizovanom vyhlásení Federálny výbor pre voľný trh, ktorý určuje politiku.
Ďalšie zasadnutie Fedu, na ktorom sa stanovujú pravidlá, je naplánované na 15. a 16. marca.
Prečo je zvýšenie úrokovej sadzby také dôležité?
Monetárna politika, resp. politika, ktorú určujú centrálne banky jednotlivých štátov majú v rukách niekoľko zbraní na ovplyvňovanie ekonomickej nálady a nastavovanie základnej úrokovej sadzby je jednou z najsilnejších. Vo všeobecnosti sa už štáty naučili, že keď sa hospodárstvu nedarí, je potrebné úrokovú sadzbu znížiť. To má za následok to, že banky a finančné inštitúcie požičiavajú ekonomickým subjektom (domácnostiam či firmám) úvery a hypotéky s nižšou úrokovou sadzbou.
Tým, že ekonomické subjekty sú smelšie a úvery získajú lacnejšie, rozbiehajú ekonomickú aktivitu. Typickým príkladom sú aj práve malé rastové spoločnosti, ktoré majú vďaka lacným úverom prístup ku kapitálu na ďalšiu expanziu. V dlhodobom meradle však často dochádza k tomu, že sa ekonomika prehrieva.
Štáty po údere, ktorý spôsobil koronavírus, ponechávali úrokovú sadzbu na minimálnych úrovniach, ale častým sprievodným javom takéhoto rozhodnutia je inflácia. Tá tu už je a dosahuje veľmi neželané hodnoty. V podstate jediná overená zbraň ako infláciu dostať späť pod kontrolu je zvýšenie úrokovej sadzby, pretože tento krok ekonomickú náladu kvôli drahším úverom a pôžičkám utlmí.
FED už teda avizoval, že zvýšenie úrokovej sadzby príde, čo bude mať za následok to, že americkí spotrebitelia a tamojšie firmy budú splácať úvery drahšie a ich prístup ku kapitálu bude horší. To je zároveň dôvod, prečo rastové spoločnosti a ich akcie v súčasnosti trpia najviac (odhliadnuc od toho, že ich ceny boli a sú nadhodnotené).
Zvýšenie úrokovej sadzby Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ odmieta, keď jej predstavitelia tvrdia, že inflácia je dočasná, avšak je pravdepodobné, že ECB bude v strednodobom horizonte kopírovať kroky FEDu.
