Fed mení stratégiu: Silný trh práce a tvrdohlavá inflácia
Americká centrálna banka Fed sa rozhodla pozastaviť cyklus znižovania úrokových sadzieb. Fed ponechal kľúčovú úrokovú sadzbu v pásme 4,25 % – 4,50 %, čím prerušil cyklus znižovania úrokov po troch poklesoch za sebou. Centrálna banka začala uvoľňovanie menovej politiky v septembri 2024, keď prvýkrát po rokoch znížila sadzbu o 50 bázických bodov. Dovtedy sa nachádzala na 23-ročnom maxime 5,25 % – 5,50 %.
Dôvodom, prečo Fed zastavil znižovanie sadzieb, je silný trh práce a stále vysoká inflácia. Nezamestnanosť sa v posledných mesiacoch stabilizovala na nízkych úrovniach a ekonomika rastie solídnym tempom. Inflácia síce spomaľuje, ale ešte stále nie je na cieľovej úrovni 2 %, ktorú si Fed stanovil. V najnovšom vyhlásení centrálna banka dokonca vynechala zmienku o tom, že inflácia sa približuje k cieľovej hodnote, čo naznačuje, že môže byť v ďalších krokoch opatrnejšia.
Zaujímavosťou je, že toto bolo prvé zasadnutie Fedu pod novou Trumpovou administratívou. Donald Trump je dlhodobým kritikom Fedu a otvorene tlačí na agresívnejšie znižovanie sadzieb. Centrálna banka sa však zatiaľ nenechala ovplyvniť politickým tlakom a zostala pri svojej stratégii.
ECB ide opačným smerom: Nižšie sadzby pre slabú ekonomiku
Zatiaľ čo Fed sa rozhodol byť opatrný, Európska centrálna banka sa vydala opačnou cestou. ECB znížila depozitnú sadzbu z 3 % na 2,75 %, čo je najnižšia úroveň od februára 2023. Dôvodom je slabý hospodársky rast v eurozóne, ktorý potrebuje podporu. Hoci inflácia v posledných štyroch mesiacoch mierne zrýchlila, prezidentka ECB Christine Lagardeová tvrdí, že inflačné tlaky poľavujú a ekonomika vykazuje známky spomalenia.
Do konca roka sa očakáva ďalšie znižovanie sadzieb, pričom analytici predpokladajú, že depozitná sadzba by mohla klesnúť až na 1,75 % – 2 %. ECB verí, že lacnejšie úvery a priaznivejšie podmienky financovania pomôžu reštartovať ekonomický rast v eurozóne. Problémom pre ECB však môžu byť nové ekonomické riziká, najmä ak USA zavedú clá na európsky dovoz. Trump už naznačil, že môže zaviesť ochranárske opatrenia, ktoré by mohli spôsobiť problémy európskym vývozcom a ešte viac prehĺbiť hospodársku krízu v EÚ.
Fed a ECB v minulosti často postupovali podobne, no dnes vidíme zásadný rozchod ich stratégií. Kým v USA je ekonomika silná a centrálna banka si môže dovoliť byť opatrná, v Európe je situácia opačná. ECB musí podporovať hospodársky rast rýchlym uvoľňovaním menovej politiky.
Rozdiel medzi menovými politikami USA a Európy sa môže prejaviť aj na finančných trhoch. Rozdiel v úrokových sadzbách pravdepodobne posilní americký dolár voči euru, čo môže mať vplyv na exportné spoločnosti a investičné toky. Nižšie sadzby v Európe môžu spôsobiť, že investori budú presúvať svoj kapitál do USA, kde ponúkajú vyššie výnosy. To môže viesť k rastu amerických akciových trhov, zatiaľ čo európske burzy môžu čeliť väčšej neistote.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie rôznych amerických spoločností si môžete kúpiť TU.
