Európske indexy v červenom. Ropný šok z Blízkeho východu spustil vlnu výpredajov

Európske indexy pod tlakom ropného benchmarku

Konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom vstúpil do druhého týždňa bez známok deeskalácie, čo spôsobilo globálne trhy s ropou vážny šok z ponuky. Ceny ropy Brent a WTI prudko vzrástli nad 100 dolárov za barel, pričom WTI zaznamenala týždenný nárast o 35,6 %, čo je najväčší nárast od začiatku obchodovania s ropnými futures na burze NYMEX v roku 1983. Kľúčovým faktorom nárastu cien je takmer úplné uzavretie Hormuzského prielivu, úzkeho miesta zodpovedného za viac ako 20 % svetového obchodu s ropou po mori. Normálne cez prieliv prechádza denne viac ako 100 lodí, ale minulý týždeň z Perzského zálivu vyplávalo iba sedem lodí. 

Začiatok obchodného týždňa sa na starom kontinente niesol v znamení masívnych výpredajov a rastúcej nervozity. Paneurópsky index Stoxx 600 stratil približne 2,0 %, zatiaľ čo frankfurtský DAX a parížsky CAC 40 padali ešte výraznejšie. Hlavným motorom tohto poklesu bol prudký nárast cien ropy, ktorá v dôsledku eskalácie na Blízkom východe nakrátko vyskočila na takmer 120 USD za barel. Americký prezident Donald Trump na svojej stránke Truth Social uviedol , že nárast „krátkodobých cien ropy“ je „veľmi malou cenou, ktorú treba zaplatiť“ za zničenie iránskej jadrovej hrozby.

Investori sa hromadne zbavovali rizikových aktív po tom, čo ázijské trhy, vrátane japonského indexu Nikkei 225, zaznamenali prepady presahujúce 5,0 %. Každá jedna akcia v priemyselnom či leteckom sektore pocítila negatívny sentiment spojený s drahými energiami. Trh sa obáva, že vysoké ceny ropy Brent a WTI vážne poškodia ekonomiky závislé od dovozu surovín.

Atmosféru na trhu nezlepšili ani správy o uvoľňovaní strategických rezerv krajinami G7, ktoré len nakrátko schladili cenový nárast. Negatívnu náladu v Európe umocnili aj horšie údaje z Nemecka, kde priemyselná produkcia v januári klesla o 0,5 %. Pre európske trhy ide o jeden z najťažších štartov týždňa v roku 2026.

Energetická kríza a inflačné strašidlo v EÚ

Situácia na energetickom trhu začína pripomínať krízové scenáre, kedy ceny benzínu a plynu v Európe neustále prepisujú maximá. Termínované ceny zemného plynu vzrástli o viac ako 14,0 % a priblížili sa k najvyšším úrovniam za posledné tri roky.  Na Slovensku ceny pohonných hmôt na viacerých benzínkach prekročili hranicu 1,50 EUR za liter, čo sa nestalo už od jesene minulého roka. Index spotrebiteľských cien vyvoláva oprávnené obavy, že inflácia sa opäť vymkne spod kontroly.

Za týmto pohybom stojí najmä odstavenie katarského zariadenia Ras Laffan, čo je najväčší závod na LNG na svete. Ak sa k tomu pridá varovanie Ruska o možnom zastavení vývozu plynu, Európa čelí kritickému nedostatku surovín. V súčasnosti sú pasíva v podobe nízkych zásob v zásobníkoch EÚ, ktoré sú pod úrovňou 30,1 %, alarmujúce.

Narastajú očakávania, že centrálna banka v podobe ECB bude musieť reagovať zvýšením úrokových sadzieb. Vyššie náklady na energie totiž priamo živia inflačné tlaky, ktoré ohrozujú hospodárske oživenie celého kontinentu. Investori tak čelia prostrediu s extrémne vysokou volatilitou a neistotou.

Výkonná riaditeľka MMF Kristalina Georgievová varovala, že tvorcovia politík sa musia pripraviť na „nemysliteľné“ scenáre. Podľa jej odhadov každý 10,0 % nárast cien ropy môže zvýšiť globálnu infláciu o 40 bázických bodov. Takýto vývoj by automaticky znížil globálnu produkciu, čo by pocítil každý jeden akcionár na svete. V momente, keď sa trhy otriasajú, investori utekajú k tradičným bezpečným aktívam, akým je americký dolár či zlato. Dolár posilnil voči japonskému jenu, zatiaľ čo euro si voči zelenej bankovke udržalo len mierny rast.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.