Európske banky v roku 2025
Európske banky začali tento rok vo veľmi dobrej forme. Už viac ako dva roky im prali vyššie úrokové sadzby, vďaka ktorým zarábajú viac na úveroch, no zároveň si udržali zdravé portfóliá, teda väčšina klientov svoje pôžičky stále spláca. V praxi to znamená, že kombinácia vyšších sadzieb a nízkeho počtu nesplácaných úverov priniesla bankám rekordné zisky. V priebehu minulého roka sa však situácia začala meniť.
Európska centrálna banka aj britská Bank of England reagovali na spomaľujúcu infláciu a začali úroky opatrne znižovať. ECB v júni 2025 znížila svoju hlavnú sadzbu na 2,00 % (väčšina analytikov sa zhoduje v tom, že ďalšie zmeny neprídu minimálne do roku 2027) a britská centrálna banka ju v máji posunula na 4,25 %. Na prvý pohľad to pre banky nevyzerá dobre, pretože nižšie sadzby obvykle znižujú ich zisk z úrokov. Tento zisk, nazývaný čistý úrokový výnos, vyjadruje rozdiel medzi tým, čo banky zarobia na úveroch, a tým, čo zaplatia klientom na úrokoch z vkladov. Inými slovami, ak sadzby klesajú, tento rozdiel sa zmenšuje a banky zarábajú menej.
No po rokoch, keď sa peniaze v Európe prakticky zadarmo požičiavali aj štátom, sa finančné domy naučili opäť zarábať na svojom základnom tovare a teda čase. Z pohľadu bánk je 2 % sadzba ideál. Dostatočne vysoká, aby chránila ich úrokové výnosy, a zároveň nízka, aby nezabila dopyt po úveroch. Európsky sektor tak zažil návrat k tradičnému biznisu, nie cez deriváty či poplatky, ale cez starý dobrý úrok. Najväčší hráči, ako Santander, UniCredit či Intesa Sanpaolo, hlásili vo svojich posledných kvartálnych výsledkoch dvojciferný rast zisku, poháňaný práve úrokovými výnosmi.
Fiškálne brzdy a miliardové výdavky
Zatiaľ čo centrálni bankári držia kurz, politici otvárajú peňaženky. V marci 2025 nemeckí lídri presadili ústavnú zmenu, ktorá umožní vytvoriť 500 miliardový fond na infraštruktúru a zároveň uvoľní pravidlá na obranné investície. Ekonomické think‑tanky odhadujú, že samotný infraštruktúrny fond zvýši rast nemeckej ekonomiky o vyše dva percentuálne body ročne. Plány na voľnejšie financovanie obrany môžu posunúť nemecký dlh až k 90 % HDP do roku 2034.
Z prevažne konzervatívnej fiškálnej krajiny by sa Nemecko v priebehu desaťročia dostalo do klubu vysoko zadlžených štátov. V Nemecku sa zrušila tiež „dlhová brzda“, zákon, ktorý limituje nové zadlženie. Berlin zistil, že na obranu a transformáciu energetiky sa s páskou na ústach dýcha ťažko. Bundesbank preto prišla s návrhom rozšíriť limity a umožniť dodatočné stovky miliárd EUR výdavkov do roku 2030.
V celom bloku prebieha podobná diskusia. Európska komisia navrhla program Security Action for Europe (SAFE), v ktorom chce na obranné projekty požičať členským krajinám 150 miliárd EUR so splatnosťou 45 rokov. Počas štyroch rokov od 2025 majú byť výdavky na obranu a bezpečnosť úplne oslobodené od fiškálnych pravidiel, čo členským štátom umožní minúť dodatočné 1,5 % HDP ročne. Každé uvoľnenie rozpočtových pravidiel, každý fond na obranu či zelenú transformáciu sa premieňa na prácu pre finančný sektor. V celom bloku prebieha podobná diskusia.
Zbrojenie, ako nová kapitola pre bankové financovanie
Ruská invázia na Ukrajinu a nestálosť transatlantických vzťahov prinútila Európu uvažovať o bezprecedentnom zbrojení. Podľa plánov Berlín zvýši výdavky na obranu na 3,5 % HDP do roku 2029. V rokoch 2025 až 2027 bude 77 miliárd EUR pochádzať z existujúceho 100 miliardového špeciálneho fondu a po roku 2027 budú nové zákonné výnimky zo „dlhovej brzdy“ umožňovať ďalších 378 miliárd EUR pôžičiek.
Ostatné štáty sa pridávajú. Brusel navrhuje okrem programu SAFE aj projekt ReArm Europe, 800 miliardový plán kombinujúci spoločné pôžičky a odľahčenie rozpočtových pravidiel. Diskutuje sa tiež o European Defence Mechanism, fonde financovanom spoločnými dlhmi, ktorý by mal nakupovať zbrojný materiál a udržať dlh mimo národných účtov. Pre banky to predstavuje lavínu nových emisii dlhopisov. O téme viac v článku nižšie:
Banky tým získavajú prístup k úplne novej triede aktív, štátom garantovaným kontraktom s vysokou výnosnosťou a nízkym rizikom. V čase, keď úverovanie bežných domácností stagnuje, sa vojenské rozpočty menia na nové úverové horizonty. Finančný sektor, ktorý kedysi ťahala spotreba, dnes stojí na objednávkach tankov či dronov.
Vyššie spomínané faktory stoja za úspechom bánk v tomto roku. Index STOXX Europe 600 Banks, najvýznamnejší index sledujúci veľké európske banky, od začiatku roka 2025 vzrástol o viac než 54 %, čo z neho robí najvýkonnejší sektor európskych akcií. Investori, ktorí indexu verili posledných päť rokov, získali zhruba 300 %.
Sprievodca výkonmi: ako sa darilo najväčším hráčom
Španielska Banco Santander pokračuje vo výnimočne silnom roku. V treťom štvrťroku 2025 zarobila takmer 3,5 miliardy EUR, čo je približne o 8 % viac než pred rokom a mierne nad očakávaniami analytikov. Motorom rastu bola najmä americká divízia, kde zisk vyskočil o viac než 60 % vďaka silnému dopytu po úveroch, nižším nákladom na financovanie cez jej digitálnu banku Openbank a vyšším výnosom z korporátneho a investičného bankovníctva. Zlepšila sa aj prevádzková efektívnosť, pomer nákladov k výnosom klesol na 41 %. Santanderu pomohol aj rast poplatkov o 4 % a celkových výnosov o 1 %, čo ho udržalo na ceste k ročnej návratnosti kapitálu (ROTE) okolo 16,5 %.
Na druhej strane, slabšie meny v Latinskej Amerike banke uškodili, v Brazílii zisk klesol o takmer 6 % a v Argentíne až o štvrtinu. V domácom Španielsku čistý zisk klesol o 10 % pre nižšie zisky z finančných operácií, aj keď úverové výnosy mierne rástli. Santander potvrdil, že mieri k splneniu celoročných cieľov, výnosy by mali dosiahnuť približne 62 miliárd EUR a kapitálová primeranosť CET1 sa posunula na 13,1 %. Akcie banky od začiatku roka vzrástli o takmer 110 %, čo z nej robí jednu z najúspešnejších európskych finančných inštitúcií tohto roka.
Talianska UniCredit sa pod vedením Andreu Orcela premenila z konzervatívneho hráča na jedno z najdynamickejších mien európskeho bankového sektora. V treťom štvrťroku 2025 banka opäť prekonala očakávania, s čistým ziskom 2,6 miliardy EUR, čo je o takmer 5 % viac než vlani, a výnosmi na úrovni 6,17 miliardy EUR. Rast ťahali najmä obchodné a investičné poplatky, ktoré dokázali vykompenzovať mierne slabší úrokový výnos spôsobený klesajúcimi sadzbami. Z pohľadu kapitálovej sily patrí UniCredit medzi najzdravšie európske banky.
Jej ukazovateľ CET1 dosiahol 16 %, čo znamená, že má veľmi silný finančný vankúš na krytie rizík, vyšší ako väčšina konkurencie. V praxi to znamená, že banka má k dispozícii približne 16 EUR vlastného kapitálu na každých 100 EUR rizikových úverov, čo jej umožňuje odvážnejšie odmeňovať akcionárov. Len v roku 2024 plánuje rozdeliť viac než polovicu zisku formou dividend a spätných odkupov akcií, pričom v roku 2025 chce prekonať hranicu 10 miliárd EUR čistého zisku. S nárastom ceny akcií o viac než 60 % od začiatku roka a s výnimočným 800 % rastom za posledných päť rokov je UniCredit aktuálnym symbolom talianskej bankovej renesancie.
Švajčiarska UBS má za sebou jedno z najlepších období od akvizície Credit Suisse. V treťom štvrťroku 2025 dosiahla čistý zisk 2,5 miliardy USD, čo predstavuje nárast o takmer 75 % a výrazné prekonanie trhových očakávaní, ktoré rátali len s polovičnou hodnotou. Banka ťažila z prudkých výkyvov na finančných trhoch, obnovenia aktivít v oblasti fúzií a akvizícií a rastúceho záujmu investorov o poradenské služby.
Práve jej investičná divízia, dlhé roky vnímaná ako doplnok k správe majetku, zažila rekordný kvartál, výnosy z globálneho bankovníctva vzrástli o viac než 50 % a z tradingu o 14 %. UBS zároveň pokračuje v rozsiahlom procese integrácie Credit Suisse, ktorú prevzala po jej kolapse v roku 2023. Doteraz už presunula približne dve tretiny švajčiarskych klientskych účtov a postupne konsoliduje obchodné tímy aj infraštruktúru. V apríli však prišla o titul najhodnotnejšej európskej banky, keď ju na vrchole vymenil práve španielsky Santander, keďže na rozdiel od španielskeho rivala, UBS vzrástli akcie v tomto roku “iba“ o 8 %.
Francúzske banky potvrdzujú, že patria medzi hlavné piliere európskeho finančného systému. Sú silné, diverzifikované a čoraz viac digitálne. BNP Paribas aj Crédit Agricole prešli posledné roky hlbokou modernizáciou a ich výsledky za tretí štvrťrok 2025 ukazujú, že francúzsky bankový model stojí na stabilných nohách aj v meniacom sa prostredí úrokových sadzieb. BNP Paribas dosiahla v treťom štvrťroku čistý zisk 3,04 miliardy EUR, o viac než 6 % viac než vlani, pričom tržby vzrástli o 5,3 % na 12,6 miliardy EUR.
Najviac sa darilo investičnej divízii Corporate & Institutional Banking, kde výnosy stúpli takmer o 8 %. Kapitálová primeranosť CET1 ostala na 12,5 % a BNP Paribas potvrdila cieľ dosiahnuť celoročný zisk nad 12 miliárd EUR. Crédit Agricole zvýšila v tom istom období čistý zisk na 1,8 miliardy EUR ( +10 %) pri tržbách vyšších o 5,6 %. K rastovým motorom patrilo retailové bankovníctvo vo Francúzsku a Taliansku, poistenie a zisk z akvizície podielu Santanderu v spoločnosti CACEIS. Skupina udržala silnú kapitálovú pozíciu (CET1 11,5 %) a nízke rizikové náklady. Kým akcie BNP Paribas sú v tomto roku vyššie o 14 %, Crédit Agricole je na tom o niečo lepšie, s 20 % rastom akcií.
Talianska Intesa Sanpaolo, materská skupina slovenskej VÚB banky, pokračuje vo výnimočnej sérii rekordov. V treťom štvrťroku 2025 dosiahla čistý zisk 2,04 miliardy EUR, pričom za deväť mesiacov zarobila spolu 7,6 miliardy EUR, najviac v histórii banky. Vynikajúce výsledky stoja na mimoriadne odolnom a diverzifikovanom biznis modeli, ktorý spája rast výnosov z poplatkov a poistenia s prísnou kontrolou nákladov. Najmä segmenty správy majetku a neživotného poistenia dosiahli historické maximum, zatiaľ čo prevádzkové náklady klesli, mzdové o 1 % a administratívne o 1,5 %.
Banka má zároveň jednu z najzdravších úverových bilancií v Európe, objem nesplácaných úverov je na historickom minime a ich krytie presahuje 50 %. Náklady na riziko ostávajú nízke, len 25 bázických bodov, a kapitálová primeranosť CET1 sa zvýšila nad 30 %. Vďaka tomu si Intesa udržala vynikajúcu návratnosť kapitálu (ROE) na úrovni 20 %. Banka plánuje akcionárom vyplatiť 8,3 miliardy EUR v dividendách a spätných odkupoch, z čoho 3,2 miliardy vyplatí ako preddavok ešte tento rok. Manažment pritom potvrdil cieľ prekročiť 9 miliárd EUR čistého zisku za rok 2025 a pripraviť nový biznis plán s minimálne 70 % cash payout ratio. S
Nemecká Deutsche Bank má za sebou najziskovejšie obdobie za viac ako dekádu. Po deviatich mesiacoch roku 2025 dosiahla tržby 24,4 miliardy EUR a smeruje k celoročnému cieľu približne 32 miliárd EUR. Čistý zisk po zdanení priniesol návratnosť kapitálu (RoTE) 10,9 %, čo už teraz spĺňa cieľ nad 10 %. Banka dokázala udržať cost-income ratio na 63 %, znížiť rizikovo vážené aktíva o 30 miliárd EUR a posilniť kapitálový pomer CET1 na 14,5 %.
Motorom výsledkov bol model „Global House Bank“, ktorý spája firemné financie, správu majetku aj investičné bankovníctvo pod jednu strategickú strechu. Investičná banka zaznamenala 18 % medziročný rast výnosov, najmä v oblasti FICC a na trhu dlhopisov a akcií, zatiaľ čo Private Bank zvýšila zisk o 71 % a získala 13 miliárd EUR nových vkladov. Akcionárom priniesla v roku 2025 celkové výplaty 2,3 miliardy EUR, z toho 1 miliardu EUR v spätných odkupoch akcií. Deutsche Bank potvrdila, že za celý rok dosiahne návratnosť kapitálu nad 10 %, náklady pod 65 % výnosov a CET1 okolo 14 %.
Veľké príležitosti a veľké riziká
Európske banky prežívajú veľmi úspešné obdobie. Koniec éry ultra-nízkych sadzieb im prináša lepšie marže, zatiaľ čo vládni politici rozväzujú vrecká na infraštruktúru a armádne projekty. Dlhové brzdy sa menia na priepustné membrány, cez ktoré môžu tiecť stovky miliárd EUR do ekonomiky a obrany. Banky, od gigantov ako Santander čI BNP Paribas po menších hráčov typu Raiffeisen, sa ocitli v situácii, kde im simultánne rastie objem úverov, poplatky z financovania obranných projektov a v niektorých prípadoch aj príjmy z tradingu.
Tento „sladký spot“ však môže rýchlo vyprchať. Ak masívne fiškálne expanzie vyvolajú novú inflačnú vlnu, ECB bude nútená reagovať a sadzby opäť zvýšiť. Rastúci štátny dlh môže zvýšiť rizikové prirážky a oslabiť hodnotu bankových dlhopisov. A hoci investori doteraz benefitovali z konsolidácie sektora a vysokých marží, budúcnosť bankového boomu zostáva citlivá na geopolitické a politické prekvapenia.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných bánk si môžete kúpiť TU.
