Bruselský podnik, ktorý v súčasnosti zamestnáva 40 platobných expertov, musí do septembra pripraviť návrh celoeurópskej platobnej služby, ktorú je možné používať na online platby, vyrovnanie účtov medzi jednotlivými spotrebiteľmi a na výber hotovosti v bankomatoch.
„Cieľom je vybudovať európskeho šampióna v oblasti platieb, ktorý by mohol konkurovať službám PayPal, Mastercard, Visa, Google a Apple,“ uviedol Joachim Schmalzl, predseda Európskej platobnej iniciatívy (EPI).
Medzi banky a spracovateľov platieb, ktorí stoja za touto iniciatívou, patria najvýznamnejšie európske firmy v tejto oblasti ako Deutsche Bank, BNP Paribas, ING, UniCredit, KBC a Santander. Tie v súčasnosti spracúvajú viac ako polovicu všetkých platieb v Európe, pričom projekt podporuje Európska komisia a finančné regulačné orgány eurozóny.
EPI doteraz získala od svojich podporovateľov viac ako 30 miliónov eur. Prvá aplikácia, systém elektronických platieb v reálnom čase medzi spotrebiteľmi, by mohla byť uvedená na trh začiatkom roku 2022, zatiaľ čo širší platobný nástroj by mohol nasledovať v druhej polovici budúceho roka, uviedol Schmalzl.
Burkhard Balz, člen predstavenstva Bundesbank, uviedol, že nemecká centrálna banka podporila EPI, ktorá „posilní strategickú autonómiu EÚ na platobnom trhu, posilní hospodársku súťaž a tým zlepší výber pre spotrebiteľa“. Túto iniciatívu privítala aj ECB.
Platby kartou v Európe spracovávajú predovšetkým spoločnosti so sídlom v USA. Podľa lobistickej skupiny európskych maloobchodníkov EuroCommerce štyri z piatich transakcií v Európe uskutočňujú podniky Mastercard a Visa.
Schmalzl varoval, že taký dominantný podiel na trhu by mohol poškodiť spotrebiteľov a obchodníkov – poukazoval na pomerne vysoké poplatky, ako aj na otázky týkajúce sa ochrany údajov. „Chceme ponúknuť alternatívu k tomuto oligopolu a dať obchodníkom a spotrebiteľom v Európe skutočnú voľbu,“ uviedol.
Predchádzajúce celoeurópske pokusy spochybniť nadradenosť USA v oblasti platieb zlyhali úplne. „Projekt Monnet“, ktorý v roku 2011 podporilo 24 európskych veriteľov, neuspel, pretože nemal politickú podporu a nevyvinul životaschopný obchodný model.
Bruselský tím EPI začal pred deviatimi mesiacmi. Po lete sa podporovatelia konzorcia rozhodnú, či budú presadzovať túto myšlienku, ktorá by si vyžadovala značné financovanie. „Ako úroveň investícií bude potrebných niekoľko miliárd eur,“ uviedol Schmalzl a dodal: „Ak sa spojíme v Európe, môžeme spoločne zhromaždiť potrebné zdroje.“
