Tradiční vládcovia ciest pod tlakom globálnych zmien
Európske automobilky prechádzajú jedným z najzložitejších období za posledné roky. Dlhé desaťročia bol ich biznis model založený na spaľovacích motoroch, no dnes akcie tradičných výrobcov čelia silnému tlaku čínskych výrobcov elektromobilov. Sektor áut je pre starý kontinent dôležitý, pretože zamestnáva viac ako 13 miliónov ľudí a tvorí 7,5 % HDP Európskej únie.
Trhy však vidia, že osvedčené postupy prestávajú fungovať. O tomto vývoji svedčí aj trhovej hodnoty Mercedes-Benz, ktorý od svojich maxím klesol o 38 %, zatiaľ čo konkurenčný Volkswagen spadol od historických maxím o 65 % a francúzsky Renault stratil viac ako 78 % svojej hodnoty.
Dôvodom tohto vývoja je hlavne nepriaznivý makroekonomický kontext. Spojené štáty americké zvýšili clá na dovoz európskych áut z 15 % na 25 %. Analytické odhady naznačujú, že to pripraví nemeckých výrobcov o prevádzkový zisk 2,6 miliardy EUR už v roku 2026. Ďalším otvoreným frontom je už spomínaná Ázia, kde európske značky vytláča domáca konkurencia.
Čínske firmy ako BYD zaznamenávajú na európskom trhu výrazné nárasty predajov, pričom dokážu elektrické vozidlá vyrábať o 20 % lacnejšie. Takto európsky trh zaplavujú lacnejšie ázijské alternatívy. Za vodou však nie je ani Čína, ktorá si prešla obdobím, kedy sa v jej hospodárstve prejavila deflácia, čo ochromilo kúpnu silu spotrebiteľov. Ani ázijským firmám sa tak plne nedarí, keďže tvrdá cenová vojna a obmedzený dopyt im odčerpávajú zisky.
K tomu sa pridáva zmena správania európskych zákazníkov. Hoci registrácie nových vozidiel začiatkom roka stúpli o 4,2 %, klasické benzínové a naftové pohony zaznamenali pád o 16 %. Prechod na alternatívne pohony si vyžaduje kapitál, čo prehlbuje obavy vedení firiem. Napríklad čistý zisk Volkswagenu sa minulý rok prepadol o 44 % na 9,3 miliardy EUR, čo donútilo firmu plánovať prepúšťanie. Keďže klasický predaj áut prestáva byť zárukou rastu a trhová kapitalizácia podnikov klesá, manažéri museli zmeniť pohľad na podnikanie.
Mercedes sa spája s nemeckými špecialistami na drony
Odpoveďou na túto štrukturálnu krízu je krok stuttgartského výrobcu. Mercedes-Benz sa pripravuje podpísať dohodu s mníchovskou spoločnosťou Tytan Technologies. Cieľom partnerstva je spoločný vývoj mobilných systémov určených na obranu proti dronom. Nový systém bude využívať upravené automobilové platformy Mercedesu, predovšetkým dodávky Sprinter a vozidlá triedy G, ktoré prepoja so špeciálnou technológiou na vyhľadávanie bezpilotných lietadiel. Týmto krokom automobilka vstupuje do aktuálne lukratívneho obranného priemyslu, čím priamo reaguje na dopyt európskych vlád po rýchlo nasaditeľných vojenských riešeniach, aké sa využívajú v súčasných konfliktoch.
Tento krok dokonale zapadá do výhľadu, ktorý zverejnil investičný podnik KKR. Podľa jeho analýzy sa technologický rozmach iba začína, no jeho ekonomické prínosy budú koncentrované v niekoľkých vybraných sektoroch. Riaditeľ KKR Henry H. McVey upozorňuje, že kým niektoré časti hospodárstva zostanú podvyživené, iné odvetvia zažijú citeľný prílev kapitálu.
Medzi dlhodobých víťazov zaradil práve energetiku a obranu. Národné vlády naprieč svetom prehodnocujú bezpečnosť dodávateľských reťazcov a štáty zvyšujú výdavky na obranu, bez ohľadu na rastúce ceny výrobných vstupov. Pre Mercedes je preto transformácia časti kapacít na vojenské účely logickým spôsobom, ako získať podiel na vládnych zákazkách.
Stuttgartská firma pritom nie je jediná, ktorá vidí potenciál na tomto trhu. Celý nemecký automobilový sektor potichu nadväzuje kontakty so zbrojárskymi podnikmi. Volkswagen už absolvoval úvodné rozhovory s izraelským dodávateľom obranných systémov Rafael Advanced Defense Systems. Samotný Mercedes predtým diskutoval o voľných kapacitách s francúzsko-nemeckým výrobcom tankov KNDS.
Predchádzajúce snahy o záchranu marží cez partnerstvá so softvérovými firmami v Ázii narážajú na politické bariéry. Zástupcovia firiem sa preto zhodujú, že zbrojársky sektor ponúka bezpečnejšie útočisko, kde obchod stojí na pevných štátnych objednávkach, a nie na neistej nálade spotrebiteľov.
Presun kapitálu z ciest na bojiská
Priekopníkom v tomto smere je francúzsky Renault, ktorý začiatkom roka spečatil partnerstvo so spoločnosťou Turgis & Gaillard na hromadnú výrobu vojenských dronov. Pre automobilky je toto rozhodnutie vysoko racionálne, pretože disponujú nevyužitými kapacitami. Konkurenčná skupina Stellantis má dnes v Európe priestor na výrobu 800-tisíc áut navyše, pre ktoré nemá odbyt, a udržiavanie prázdnych tovární je veľmi drahé.
Automobilové linky pritom dokážu priniesť zbrojárstvu to, čo menším manufaktúram chýba, a to je presná pásová produkcia. Francúzi tak plánujú vyrábať stovky dronov mesačne. Týmto spôsobom dokážu vyrábať vojenskú techniku lacno a rýchlo, čo im dáva významnú konkurenčnú výhodu.
Zatiaľ čo spotrebiteľská inflácia v Európe klesá k cieľovej úrovni 2 %, kúpna sila obyvateľstva sa obnovuje pomaly a dopyt po drahších autách zostáva slabý. Prechod na vojenskú výrobu však mení štruktúru príjmov. Spomínaný kontrakt Renaultu má v priebehu nasledujúceho desaťročia hodnotu jednej miliardy EUR. Hoci to nenahradí výpadky z predaja osobných áut, pre firmy to prináša istotu a garantovaný cash flow chránený štátnym rozpočtom. Pre každého, kto drží cenné papiere týchto spoločností, to znižuje riziko podnikania a znamená stabilný a predvídateľný prísun peňazí.
Automobilový priemysel už nie je len o firmách, ktorých úspech závisí výlučne od sily značky a počtu predaných vozidiel. Vďaka novému prepojeniu s obranným priemyslom sa tieto tituly menia na hybridných hráčov so silnou defenzívnou zložkou. Pre každého, kto vystupuje ako akcionár, to znamená, že hoci európske značky prežívajú ťažké časy na poli elektromobility, ich priemyselná základňa nachádza nové a dôležité uplatnenie. Táto nečakaná premena je príležitosťou, ako stabilizovať akciové portfólio v čase, v ktorom dopyt po medzinárodnej bezpečnosti neustále rastie.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie rôznych spoločností môžete kúpiť TU.
