Dow Jones a S&P 500 prerušili sériu strát, no iránske drony zasiahli aj letisko v Dubaji

Dow Jones a S&P 500 v zelenom

Pondelkové obchodovanie prinieslo investorom dlho očakávanú úľavu, keď sa hlavné americké indexy ocitli v zelených číslach po náročnom období troch týždňov nepretržitých strát. Priemyselný index Dow Jones si pripísal 0,8 %, zatiaľ čo širší S&P 500 vzrástol o 1,0 % a technologický Nasdaq o 1,2 %. Tento odraz prišiel po tom, čo trhy minulý piatok uzavreli na najnižších hodnotách roka, pričom akcie každého člena skupiny Magnificient 7 sú od začiatku roka v červených číslach.

Hlavným spúšťačom nákupnej nálady bola nádej, že prezident Trump dokáže presvedčiť medzinárodných partnerov k spolupráci na znovuotvorení Hormuzského prielivu. Od začiatku vojny koncom februára totiž doprava v tomto kľúčovom koridore klesla o drastických 98,5 %, čo z prielivu urobilo faktickú vojnovú zónu. Trhy prerušili sériu prepadov v očakávaní koalície, ktorá by zaistila bezpečnú plavbu tankerov a stabilizovala ceny energií, ktoré momentálne drvia globálnu ekonomiku.

Technológie a umelá inteligencia ako hnací motor

Zatiaľ čo geopolitika dominuje správam, technologický sektor v pondelok potvrdil svoju rolu lídra s nárastom o 1,4 %. Spoločnosť Nvidia na svojej konferencii GTC 2026 načrtla budúcnosť, v ktorej by objem objednávok pre architektúru Blackwell a novú Vera Rubin mal do roku 2027 dosiahnuť bilión USD. Kľúčovým parametrom systému Vera Rubin je až desaťnásobne vyšší výkon na jeden watt, čo je kritické riešenie pre energetickú náročnosť dnešných dátových centier.

Pozitívny ohlas u investorov vyvolali aj špekulácie o spoločnosti Meta Platforms, ktorá by mohla znížiť počet zamestnancov o 20 %. Podľa odhadov analytikov by takýto krok mohol viesť k ročným úsporám vo výške 5 až 6 miliárd USD. Hoci sú tieto úspory malé v porovnaní s celkovými kapitálovými výdavkami na AI, ktoré dosahujú až 169 miliárd USD, trh oceňuje snahu o zníženie nákladov v prostredí, kde sú administratívni pracovníci v hľadáčiku automatizácie.

Trump v aktuálnej diplomatickej ofenzíve ostro nalieha na kľúčových spojencov, aby prevzali priamu zodpovednosť za ochranu svojich obchodných záujmov v Hormuzskom prielive. Biely dom momentálne rokuje s približne siedmimi krajinami vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska či Japonska o vytvorení ochrannej námornej misie, pričom Trump cez víkend adresoval verejné výzvy na vyslanie lodí do oblasti aj Číne a Južnej Kórei.

Celá situácia je však poznačená značnou diplomatickou frustráciou, keďže Trump žiada o pomoc krajiny, na ktoré predtým uvalil vysoké clá a vojenský konflikt v Iráne rozpútal bez akejkoľvek predošlej konzultácie s týmito partnermi. Napriek tejto napätej atmosfére zostáva vytvorenie medzinárodnej koalície pre Washington prioritou, pretože podľa prezidentových slov by mali štáty samy chrániť svoje územie a zabezpečiť tranzit pre vlastné tankery.

Útoky v emirátoch a eskalácia v Perzskom zálive

Hoci trhy v pondelok rástli, bezpečnostná situácia na Blízkom východe sa zhoršila. Najväčší prístav a sklad ropy v SAE vo Fudžajre sa stal terčom útoku dronmi, ktorý spôsobil rozsiahly požiar v tejto strategicky dôležitej priemyselnej zóne. Zároveň došlo k dočasnému pozastaveniu letov na medzinárodnom letisku v Dubaji po požiari súvisiacom s ďalším incidentom s dronom. Irán od začiatku vojny vypustil na SAE už viac ako 1 900 rakiet a dronov, pričom len v pondelok protivzdušná obrana zlikvidovala 6 balistických rakiet a 21 bezpilotných lietadiel.

Tieto útoky, ktoré si vyžiadali aj ľudskú obeť pri raketovom zásahu v oblasti Al Bahia na okraji Abú Zabí, potvrdzujú iránsku stratégiu cielenia na kľúčovú infraštruktúru. Doprava v Hormuzskom prielive tak naďalej zostáva paralyzovaná, keďže údaje agentúry Bloomberg ukazujú pokles dennej lodnej dopravy o 98,5 %. Inými slovami, denná lodná doprava cez Hormuzský prieliv sa za posledné tri týždne prepadla o 
zo 67 plavidiel 22. februára na iba jednu loď (16. marca). Investori sú tak v neustálom napätí, pretože každé narušenie dodávok zo Saudskej Arábie či Iraku má potenciál opäť vyhnať ceny energií (primárne ropy) do extrémnych hodnôt.

Výhľad pred rozhodnutím Fedu

Kľúčovým bodom tohto týždňa bude stredajšie rozhodnutie Federálneho rezervného systému o menovej politike. Všeobecne sa očakáva, že úrokové sadzby zostanú nezmenené v pásme 3,5 % až 3,7 %, no trhy budú citlivo reagovať na akékoľvek signály od predsedu Jeroma Powella. Vyššie ceny pohonných hmôt, ktoré v USA vzrástli o 7 % na 3,72 USD za galón, totiž opäť zvyšujú inflačné tlaky a môžu zmeniť pôvodné plány na uvoľňovanie politiky.

Geopolitický optimizmus nateraz stabilizoval aj európske trhy, kde DAX pridal 0,5 %, zatiaľ čo v Ázii prevládala opatrnosť a Nikkei klesol o 1,16 %. Medzinárodná referenčná ropa Brent po pondelkových správach mierne oslabila o 2,8 % a uzavrela na úrovni 100,2 USD za barel. Trh s ropou bude poháňať indexy, kým sa Hormuzský prieliv nevráti do normálnej prevádzky a nebude zaistená bezpečná plavba tankerov.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie rôznych spoločností môžete kúpiť TU.