Trump útočí na Intel
Americká technologická firma Intel sa dostala pod silný politický tlak. Vo štvrtok sa jej akcie prepadli o 3,5 % po tom, čo prezident Donald Trump verejne vyzval generálneho riaditeľa spoločnosti Lip-Bu Tana, aby okamžite odstúpil z funkcie. Trump to napísal na svojej sociálnej sieti Truth Social a obvinil Tana z konfliktu záujmov a naznačil jeho možné napojenie na Komunistickú stranu Číny. Týmto vyhlásením Trump reagoval na list senátora Toma Cottona, ktorý adresoval vedeniu Intelu.
Cotton upozornil, že Tan má podiely v desiatkach čínskych technologických firiem. Niektoré z týchto spoločností sú podľa neho prepojené s čínskou armádou. Preto sa Cotton pýta, či sa nový šéf Intelu týchto investícií vzdal. Zatiaľ nie je jasné, či k tomu naozaj došlo. Intel v reakcii uviedol, že je plne oddaný záujmom Spojených štátov a investuje v súlade s prezidentovou agendou America First. Na konkrétnu otázku, či sa Tan zbavil svojich väzieb na čínske firmy, však firma neodpovedala.
Minulosť CEO pod drobnohľadom
Lip-Bu Tan vedie Intel len od marca 2025, ale už teraz čelí silnému tlaku. Predtým bol dlhé roky generálnym riaditeľom spoločnosti Cadence Design Systems. Práve táto firma sa dostala do problémov s americkými úradmi. V rokoch 2015 až 2021 totiž predávala softvér a hardvér čínskej Národnej univerzite obranných technológií. Táto univerzita je úzko napojená na čínsku armádu.
V júli 2025 sa Cadence dohodla s americkým ministerstvom spravodlivosti. Priznala vinu a zaplatila pokutu 95 miliónov USD. Podľa amerických úradov zamestnanci čínskej pobočky Cadence vedome preniesli citlivé americké technológie firmám, ktoré pracujú na vývoji superpočítačov pre čínsku armádu a jadrový program. V tom čase bol Tan na čele spoločnosti.
Okrem toho je Tan aj zakladateľom investičného fondu Walden International, ktorý od roku 1987 financoval technologické startupy. Často išlo o firmy z Ázie, vrátane čínskeho štátneho výrobcu čipov SMIC či taiwanskej TSMC. Štátne médiá v Číne ho opisujú ako človeka, ktorý aktívne podporuje rozvoj čínskeho a ázijského technologického sektora.
Tieto fakty znepokojujú nielen investorov, ale aj amerických politikov. USA a Čína už niekoľko rokov vedú tichú technologickú vojnu. Ide najmä o čipy, umelú inteligenciu a digitálne technológie, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť ekonomiky aj obrany. USA chcú, aby boli kľúčové technológie vyrábané doma, bez závislosti od Číny. Aj preto Trumpove slová vyvolali taký rozruch.
Intel: reformy doma, podozrenia zvonku
Intel v posledných rokoch zaostáva za konkurenciou. Hoci ho v 60. rokoch založili priekopníci polovodičového priemyslu a firma dominovala ére osobných počítačov, nástup mobilnej technológie a umelej inteligencie nezvládla. Medzičasom sa do popredia dostali iné firmy, napríklad Nvidia, ktorej čipy dnes poháňajú väčšinu AI systémov.
Tan má za úlohu zvrátiť tento vývoj. Zavádza úsporné opatrenia, prepúšťa tisíce zamestnancov a škrtá niektoré výrobné projekty. Súčasne však Intel získal od vlády USA viac ako 8 miliárd USD v rámci zákona CHIPS Act. Cieľom tejto podpory je oživiť výrobu čipov v Spojených štátoch. Práve preto je dôvera vo vedenie spoločnosti taká dôležitá. Politici chcú mať istotu, že peniaze daňových poplatníkov končia vo firmách, ktoré nehrajú na dve strany. Ak má Intel reprezentovať americký technologický priemysel, jeho vedenie musí byť čitateľné a dôveryhodné.
Senátor Cotton preto v ten istý deň napísal ďalší list, tentoraz ministerstvu obrany. Žiada, aby sa všetkým neamerickým občanom zakázal prístup k sieťam Pentagonu. Zároveň chce vyšetriť, či u obranných dodávateľov nepracujú čínski občania, ktorí by mohli prenášať citlivé informácie. Tvrdí, že Čína predstavuje jednu z najvážnejších kybernetických hrozieb pre Spojené štáty. Jej hackeri útočia na infraštruktúru, telekomunikačné siete aj dodávateľské reťazce.
Firmy, ktoré dostávajú federálne peniaze, by podľa neho mali dodržiavať najvyššie bezpečnostné štandardy. Intel sa tak ocitol v neľahkej pozícii. Na jednej strane má obnoviť americkú čipovú sebestačnosť. Na druhej strane čelí podozreniam, ktoré ohrozujú jeho dôveryhodnosť. V tejto fáze nestačí len vyrábať rýchle čipy. Firma musí presvedčiť trhy, politikov aj verejnosť, že hrá na strane Západu.
Akcie Intel
Akcie firmy za posledných 12 mesiacov klesli o -3,5 % a aktuálne sa obchodujú za 19,8 USD. Pri tejto cene sa akcie firmy obchodujú za 20,4 očakávaného zisku na akciu (Forward P/E) a 13,5 násobok EV/EBITDA. Súčasná trhová kapitalizácia firmy je 86,5 miliárd USD.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie firmy si môžete kúpiť TU.
