Najhoršia kríza, korekcia alebo návrat k rastu?
Globálne akciové trhy po minuloročnom prepade spôsobenou pandémiou koronavírusu v tomto roku už niekoľkokrát prekonali svoju historicky najvyššiu úroveň. V súčasnosti však panuje medzi investormi opäť vyššie napätie a natíska sa tak otázka kam zameria trhy v poslednom kvartáli roka. Jednotný názor na túto tému však samozrejme nenájdete.
Autor bestselleru „Bohatý otec, chudobný otec“ Robert Kiyosaki napr. očakáva, že v priebehu októbra budeme svedkami najväčšieho krachu akciovej burzy v histórií, pričom prepad by sa mohol dotknúť taktiež zlata, striebra či bitcoinu. Kiyosaki sa obáva dlhovej krízy, ktorá by mohla zasiahnuť USA v prípade, ak dlhový strop nebude navýšený. Zároveň vyjadril strach nad tým, že ceny nehnuteľností sú v bubline a problémy čínskeho developera Evergrande sa rozšíria aj do USA, čo spôsobí prasknutie realitnej bubliny. Kiyosaki preto odporúča držať kapitál najmä v spomínanom zlate, striebre a v bitcoine.
Zatiaľ čo populárny spisovateľ očakáva „prichádzajúce výborné príležitosti pre chytrých investorov v oblasti akcií a nehnuteľností a katastrofu pre bláznivých investorov,“ investičná banka Morgan Stanley zverejnila svoju prognózu, v ktorej by mohli trhy poklesnúť o 10% až 20%. Korekciu by malo sprevádzať spomalenie rastu a sprísňovanie finančných podmienok. Podľa hlavného Mikea Wilsona, hlavného investičného riaditeľa Morgan Stanley, korekcia najviac zasiahne technologické akcie, od ktorých majú investori privysoké očakávania a preto odporúča presun kapitálu najmä smerom k defenzívnym akciám. Konkrétne spoločnosť vyzdvihla akcie Bank of America, PepsiCo a Johnson & Johnson.
Nad rastúcimi rizikami varovali tiež banky Citigroup, Deutsche Bank a Bank of America. JP Morgan Chase ako aj ďalší investori zas nepredpokladajú žiaden výraznejší prepad, ale naopak veria v návrat trhu k jeho najvyšším hodnotám. V každom prípade situácia sa nám začne vyjasňovať viac a viac každým dňom, pričom tie nižšie prinášame tie najdôležitejšie faktory od ktorých sa bude situácia na burze vyvíjať.
Inflácia
Jednou z najvážnejších tém súčasnosti je inflácia. V USA sa inflácia zvýšila od januára z 1,4% na augustovú úroveň 5,3% a v eurozóne dosiahla v sepmtebri hodnotu 3,4%, čo je vysoko nad cieľom 2%, ktorý má stanovený Európska centrálna banka (ECB). Hoci sa môže zdať, že investorov, ktorí majú svoj kapitál vložený v akciách či iných investičných aktívach sa zdražovanie netýka, nie je to tak.
S určitosťou možno povedať, že je vhodné mať kapitál investovaný a vyhýbať sa tak prebytočnej hotovosti, ktorá stráca na hodnote najrýchlejšie. Avšak je potrebné rátať s efektom, ktorý má inflácia na samotné výsledky firiem a v konečnom dôsledku aj výkonnosť akcií. Zdražovanie mnohých vstupných nákladov na výrobu či poskytnutie služby ako je zdražovanie elektrickej energie či pohonných hmôt totiž bude viesť buď vyšším cenám, čo by spôsobilo nižší dopyt alebo k nižšej ziskovej marži.
V každom prípade, výsledkom bude nižší zisk. A keďže pomer ceny akcií a ziskov firiem je jedným zo základných faktorov nacenenia akcií, pokles ziskovosti by mal viesť aj k poklesu cien samotných akcií. Mnohé firmy pritom už varovali, že ich vstupné náklady naozaj výrazne rastú a ako veľmi to ovplyvní ich hospodárenie uvidíme práve v týchto týždňoch, kedy sa začala výsledková sezóna.
Výsledková sezóna
Aj z tohto dôvodu bude táto výsledková sezóna, v ktorej bude väčšina podnikov reportovať hospodárske čísla za prvých 9 mesiacov tohto roka, pozorne sledovaná. Už v stredu a vo štvrtok začnú svoje štvrťročné čísla vykazovať americké banky ako JP Morgan Chase, Bank of America, Wells Fargo, Citigroup či Morgan Stanley. V priebehu októbra sa dostane na rad aj na ďalšie významné spoločnosti. Netflix, Johnson & Johnson (19.10.), Verizon (20.10.), Snap, Intel, AT&T (21.10.), Facebook (25.10.), Alphabet, Twitter (26.10.), Ford, Boeing, Coca-Cola (27.10.) či Apple, Starbucks, Altria, Merck (28.10.) a mnohé ďalšie.
Keďže súčasné rastové očakávania investorov sú aj z dôvodu post-pandemického vývoja veľmi vysoké, pomalší rast tržieb a ziskov jednotlivých spoločností či dokonca ich pokles by mohol ďalším spúšťačom korekcie.
COVID19
Významným faktorom, ktorý bude ovplyvňovať náladu investorov bude aj vývoj ohľadom pandémie. Keďže stále veľká časť populácie nie je zaočkovaná, štáty stále pristupujú k opatreniam, ktoré zabraňujú tomu, aby sa medzinárodné ekonomiky naplno rozbehli. Koronavírus taktiež firmám spôsobuje problémy v dodávateľskom reťazci a v oblasti pracovnej sily. Delta variant pritom spôsobil celej investičnej komunite nové vrásky, keď v USA od septembra zomiera v priemere viac ako 2 000 ľudí denne, vo Veľkej Británii 150 ľudí denne v Nemecku zhruba 80 ľudí denne.
Zatiaľ čo na Slovensku nové prípady nákazy rýchlo rastú, v týchto z pohľadu akciových trhov kľúčových krajinách sa situácia stabilizovala a postupne sa zlepšuje. Ak sa však opäť zhorší, mohlo byť to spôsobiť ďalšie problémy podnikom a opäť zhoršiť ostražitú náladu investorov.
Evergrande
Spúšťačom septembrového mierneho poklesu boli sčasti už spomenuté problémy ako rastúca inflácia či zhoršujúca sa pandemická situácia, ale predovšetkým potenciálny bankrot čínskeho realitného developera Evergrande. Podnik vlastniaci viac ako 1300 developerských projektov v 280 čínskych mestách nie je schopný splácať záväzky svojim veriteľom a pomocnú ruku mu odmietli podať aj predstavitelia čínskej komunistickej vlády.
Evergrande dokázal nahromadiť obrovský dlh, ktorý sa šplhá k 300 miliardám dolárov (259,6 miliardy eur) a v prípade úplného krachu by mohol zostať čínsky finančný systém otrasený. Okrem toho by mohol prípadný krach spôsobiť aj spľasnutie bubliny, ktorá sa zjavne na čínskom realitnom trhu vytvorila. Podľa niektorých údajov čínski realitní developeri dokázali v predchádzajúcich rokoch rozmachu navýšiť dlh až na 5 biliónov dolárov (4,33 miliardy eur), ide pritom o zdvojnásobenie dlhu oproti roku 2016.
Spoločnosť Evergrande už zmeškala 2 splátky investorom, ktorý vlastnia jej dlhopisy a je otázkou či sa z problémov dokáže vyhrabať, avšak vyzerá to, že skôr nie. Vývoj v čínskej ekonomike bude ďalším dôležitým faktorom toho ako sa bude dariť globálnemu hospodárstvu, ale aj akciovým trhom.
Monetárna a fiškálna politika
V neposlednom rade nemožno zabudnúť na politiku jednotlivých štátov a ich centrálnych bánk. Práve tie majú v rukách najsilnejšiu zbraň a tú používajú vždy, keď sa schyľuje k horším časom. Lenže aj fiškálne a monetárne zdroje majú svoje limity. Minulý rok v marci, keď naplno prepukla panika na akciových trhov kvôli rozširujúcim sa lockdownom, zasiahli štáty tým, že preplácali mnohé výdavky firmám, zamestnancom či bežným ľudom. USA zašlo ešte ďalej, keď schválilo obrovský stimulačný balík v hodnote 1,9 bilióna dolárov.
Týmito krokmi štáty na jednej strane zabraňovali prepúšťaniu a bankrotom, a na druhej strane udržiavali vysokú spotrebu. Dôsledkom však je skokový nárast verejného dlhu a hoci situácia stále nie je ružová, štáty by mali začať šetriť. Pomer dlhu k HDP USA v minulom roku stúpol o zo 107% na 129% a dnes už dlh USA dosahuje úroveň 28,4 biliónov dolárov. V Nemecku sa zvýšil pomer dlhu k HDP z 59,6% na 71,2%, v eurozóne sa zvýšil z 86,1% na 100,5%. Rovnaké problémy riešime aj na Slovensku, keď niektoré politické strany chcú zrušiť dlhovú brzdu.
Štáty teda už nemajú dostatok priestor na to, aby podporovali ekonomiku tak masívne ako v minulom roku. Centrálne banky, ktoré v posledných rokoch stanovili základnú úrokovú sadzbu na minimálne hodnoty zároveň chrlia do obehu obrovské množstvo likvidity. To všetko s cieľom pozdvihnúť hospodárstvo. Tieto kroky však so sebou prinášajú aj infláciu a tá dosahuje v súčasnosti už také miery, že centrálne banky budú musieť pravdepodobne pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb a k zníženiu kvantitatívneho uvoľňovania peňazí. Keď sa tak stane, môže to mať veľmi negatívny dopad na akciové trhy.
