Čo je jadrová inflácia a prečo rozhoduje o úrokoch, úveroch aj investíciách

3 kľúčové body

1. 1

   Rozdiel medzi celkovou a jadrovou infláciou: Kým celková inflácia meria kompletný rast spotrebiteľského koša, jadrová inflácia vynecháva extrémne kolísavé položky, potraviny a energie, aby odfiltrovala krátkodobé šoky spôsobené počasím či geopolitikou.

2. 2

   Prečo Fed a ECB uprednostňujú jadrový údaj: Centrálne banky nedokážu zvýšením sadzieb vyťažiť viac ropy ani zabezpečiť úrodu. Jadrová inflácia im ukazuje, či sa zdražovanie prelialo do zotrvačných zložiek ekonomiky, ako sú nájmy, mzdy a služby.

3. 3

   Priamy vplyv na ceny dlhopisov a akcií: Vytrvalá jadrová inflácia núti centrálnych bankárov držať úroky vyššie dlhšie, čo znižuje trhové ceny starších dlhopisov a zvyšuje diskontnú sadzbu pri oceňovaní rastových technologických firiem.

Čo vlastne znamená inflácia

Inflácia znamená, že ceny v ekonomike postupne rastú a za rovnaké množstvo peňazí si možno kúpiť menej ako predtým. Ak nákup, ktorý pred rokom stál 100 EUR, dnes stojí 105 EUR, jeho cena sa zvýšila o 5 %. ak sa podobný rast objaví pri veľkom počte výrobkov a služieb, hovoríme o inflácii. Zdraženie jedného výrobku však ešte infláciu neznamená. Cena kávy môže vzrásť pre slabú úrodu a letenky môžu zdražieť počas letnej sezóny. Inflácia opisuje širší rast cien, nie jednotlivé výkyvy spôsobené konkrétnou udalosťou alebo dočasným nedostatkom.

Najviditeľnejším dôsledkom je pokles kúpnej sily. Ak ceny stúpnu o 5 %, ale príjem človeka sa nezmení, zo svojej výplaty si môže dovoliť menej. Ak mzda zároveň vzrastie o 7 %, jeho situácia sa môže napriek inflácii zlepšiť. Dôležitý je preto pomer cien a príjmov, nie iba samotné číslo inflácie. Podrobnejšie vysvetlenie inflácie nájdete v článku nižšie.

link článok inflácia

Čo je jadrová inflácia

Celková inflácia zahŕňa všetky položky sledované v spotrebiteľskom koši vrátane potravín a energií. Jadrová inflácia tieto dve skupiny vynecháva. Sleduje teda najmä ceny bývania, nájomného, oblečenia, zdravotnej starostlivosti, dopravy, poistenia, vzdelávania, rekreácie a ďalších tovarov a služieb.

Neznamená to, že by potraviny, elektrina alebo benzín neboli pre domácnosti dôležité. Naopak, pri nižších príjmoch môžu tvoriť veľkú časť rozpočtu. Z výpočtu jadrovej inflácie sa odstraňujú preto, že ich ceny sa menia veľmi rýchlo a často reagujú na udalosti, ktoré nemusia súvisieť s celkovým stavom ekonomiky.

Cena ropy môže vyskočiť po vypuknutí vojenského konfliktu, obmedzení ťažby alebo výpadku veľkého producenta. Potraviny môžu zdražieť po suchu, povodniach, neúrode alebo rozšírení choroby medzi hospodárskymi zvieratami. Takéto udalosti dokážu citeľne zvýšiť celkovú infláciu, aj keď ceny väčšiny ostatných položiek zostanú takmer rovnaké. Keď sa situácia na trhu upokojí, ropa alebo potraviny môžu opäť zlacnieť. Celková inflácia potom rýchlo klesne. Jadrový údaj sa mení pomalšie, preto môže lepšie ukázať, či rastú ceny aj v oblastiach, kde býva zdražovanie trvalejšie.

Prečo sa potraviny a energie vynechávajú

Predstavme si, že cena benzínu za niekoľko týždňov stúpne o 20 %. Celková inflácia sa zvýši a domácnosti pocítia vyššie náklady pri každom tankovaní. Tento vývoj však nemusí znamenať, že sa prehrieva celá ekonomika. Môže ísť iba o dôsledok obmedzenej ponuky ropy. Centrálna banka pritom nedokáže vyššími úrokmi vytvoriť viac ropy ani zabezpečiť lepšiu úrodu. Môže však zdražiť hypotéky, podnikateľské úvery a financovanie investícií. Ak by na každý krátkodobý cenový skok reagovala zvýšením sadzieb, mohla by zbytočne brzdiť hospodárstvo.

Vyššie úroky znižujú ochotu ľudí požičiavať si, kupovať nehnuteľnosti alebo míňať na drahšie výrobky. Firmám sa zároveň predražuje rozširovanie výroby a prijímanie nových zamestnancov. Ak pôvodný rast cien spôsobil iba dočasný problém s ropou, centrálna banka by mohla ekonomiku oslabiť práve vo chvíli, keď sa ceny energií začnú samy vracať nadol.

Potraviny a energie však nemožno ignorovať úplne. Drahšia nafta zvyšuje náklady dopravcov a drahší plyn predražuje výrobu. Reštaurácie môžu zdvihnúť ceny jedál, letecké spoločnosti letenky a výrobcovia nábytku dopravu. Dočasný výkyv sa môže premietnuť aj do cien, ktoré jadrová inflácia zahŕňa.

Zjednodušene povedané, celková inflácia ukazuje, o koľko sa ľuďom predražil bežný život. Jadrová inflácia sa zase snaží odhaliť, či rast cien spôsobili iba dočasné výkyvy pri potravinách a energiách, alebo sa zdražovanie rozšírilo aj do zvyšku ekonomiky. Práve preto má zmysel sledovať oba údaje naraz.

Ako sa jadrová inflácia počíta

Štatistické úrady pravidelne zisťujú ceny výrobkov a služieb, ktoré domácnosti bežne nakupujú. Z nich zostavia spotrebiteľský kôš. Jednotlivé položky nemajú rovnakú váhu. Bývanie ovplyvňuje výsledok viac než výrobok, na ktorý domácnosti míňajú iba malú časť príjmu. Najznámejším ukazovateľom je index spotrebiteľských cien, označovaný skratkou CPI. Meria, ako sa mení cena vybraného koša tovarov a služieb. Pri výpočte jadrového CPI sa z neho iba odstránia potraviny a energie.

V Spojených štátoch sa používa aj index výdavkov na osobnú spotrebu, známy ako PCE. Vychádza zo širších údajov o tom, koľko domácnosti míňajú a aké výrobky alebo služby skutočne využívajú. Zahŕňa aj niektoré výdavky, ktoré za ľudí platia poisťovne alebo verejné programy, napríklad časť zdravotnej starostlivosti.

Americká centrálna banka uprednostňuje PCE aj preto, že pružnejšie zachytáva zmeny v správaní spotrebiteľov. Ak hovädzie mäso výrazne zdražie a ľudia začnú kupovať viac kuracieho mäsa, zloženie ich výdavkov sa zmení. PCE túto zmenu zohľadní rýchlejšie, zatiaľ čo CPI sleduje cenu pevnejšie zostaveného spotrebného koša.

Čo jadrovú infláciu poháňa

Jadrová inflácia často rastie vtedy, keď je v ekonomike silný dopyt. Ak majú domácnosti dostatok peňazí a ochotne nakupujú, firmy môžu jednoduchšie zvýšiť ceny bez toho, aby prišli o zákazníkov. Tento tlak býva silnejší, keď ekonomika rýchlo rastie a nezamestnanosť je nízka. Významný vplyv majú mzdy. Pri nedostatku pracovníkov musia firmy ponúkať vyššie platy. To zlepšuje príjmy zamestnancov, no podnikom zároveň rastú náklady. V odvetviach, kde veľkú časť nákladov tvorí ľudská práca, sa vyššie mzdy môžu postupne premietnuť do cien.

Najlepšie to vidno pri službách. Kaderníctva, reštaurácie, poisťovne ani zdravotnícke zariadenia nemôžu svoju činnosť jednoducho presunúť do krajiny s nižšími nákladmi. Ich náklady tvoria najmä mzdy, nájomné a prevádzka. Ceny služieb preto klesajú pomaly, aj keď energie alebo suroviny už začali zlacňovať.

Veľkú váhu má aj bývanie. Nájomné sa zvyčajne upravuje pri podpise alebo obnovení zmluvy, preto sa zmeny na realitnom trhu prejavujú v inflácii s oneskorením. Aj keď ceny nových prenájmov prestanú rásť, v oficiálnych údajoch sa môže vyššie nájomné objavovať ešte niekoľko mesiacov. Infláciu môžu udržiavať aj očakávania. Ak zamestnanci počítajú s ďalším zdražovaním, žiadajú vyššie mzdy. Firmy, ktoré očakávajú rast nákladov, môžu preventívne zdvihnúť ceny. Zdražovanie sa potom udržiava samo aj napriek tomu, že pôvodný problém už čiastočne ustúpil.

Prečo ju sledujú centrálne banky

Centrálna banka potrebuje rozlíšiť, či ceny rastú pre dočasný výpadok dodávok, alebo pre silný dopyt a rast nákladov v celej ekonomike. Jadrová inflácia jej pomáha posúdiť, či je potrebné zmeniť úrokové sadzby. Ak zostáva jadrová inflácia vysoká, môže to znamenať, že zdražovanie zasiahlo bývanie, služby, mzdy a ďalšie oblasti, v ktorých ceny neklesajú rýchlo. Centrálna banka môže ponechať úroky vyššie alebo ich ďalej zvýšiť. Cieľom je obmedziť úvery a ochladiť dopyt, aby firmy mali menší priestor na ďalšie zdražovanie.

Tento postup však pôsobí s oneskorením. Vyššia sadzba sa najskôr prejaví pri nových hypotékach a úveroch. Až neskôr ovplyvní spotrebu, investície, pracovný trh a ceny. Centrálna banka preto rozhoduje podľa toho, kam sa inflácia pravdepodobne posunie, nie iba podľa aktuálneho mesačného údaja. Po pandémii bolo meranie náročnejšie. Najskôr zdražovali najmä tovary, doprava a energie pre narušené dodávateľské reťazce. Neskôr sa rast cien rozšíril do nájomného, služieb a miezd. Inflácia sa presunula hlbšie do ekonomiky, a preto zostala vysoká aj po zlepšení dodávok.

Čo jadrová inflácia neukazuje

Ako sme si už povedali, jadrová inflácia môže pôsobiť pokojne aj v čase, keď domácnosti čelia prudkému rastu cien potravín a energií. Údaj zároveň neukazuje osobnú infláciu konkrétnej domácnosti. Rodina s autom, veľkým domom a vysokou spotrebou energie pocíti rast cien inak ako človek, ktorý býva v malom byte a využíva verejnú dopravu. Každý má iné zloženie výdavkov, zatiaľ čo oficiálna inflácia pracuje s priemerným spotrebiteľským košom.

Opatrnosť je potrebná aj preto, že rast cien energií alebo potravín sa môže neskôr preniesť do ostatných položiek. Jadrová inflácia tento tlak zachytí až vtedy, keď firmy skutočne zvýšia ceny svojich výrobkov a služieb. Keby sa centrálne banky pozerajú iba na jadrovú infláciu, mohli by im uniknúť prvé známky širšieho zdražovania.

Pre investorov je jadrová inflácia dôležitá najmä cez úrokové sadzby. Ak zostáva vysoká, centrálne banky zvyčajne nemajú dôvod sadzby rýchlo znižovať. Vyššie úroky znižujú ceny už vydaných dlhopisov a môžu tlačiť na akcie firiem, ktorých ocenenie stojí na ziskoch očakávaných v budúcnosti.

Jadrová inflácia nehovorí, o koľko sa zvýšili životné náklady každej domácnosti. Ukazuje však, či zdražovanie zostalo pri potravinách a energiách, alebo sa rozšírilo aj do bývania, služieb a miezd. Práve od toho často závisí, ako dlho zostanú úrokové sadzby vysoké a aký tlak pocítia spotrebitelia, firmy aj investori.

Ďalšie novinky zo sveta investovania.

Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.