Clá na čipy. Kto nevyrába v USA, zaplatí
Americký prezident Donald Trump ohlásil nové 100 % clo na dovoz čipov a polovodičov. Vzťahovať sa má na všetky firmy, ktoré nevyrábajú na území Spojených štátov. Tieto slová okamžite rozvírili vody globálneho trhu s technológiami. Čipy sa dnes nachádzajú v podstate vo všetkom, od smartfónov, cez autá, až po priemyselné roboty. A práve preto je tento krok taký zásadný.
Trump zároveň povedal, že firmy, ktoré už v USA investujú alebo tam plánujú stavať továrne, ako napríklad TSMC, budú mať z cla výnimku. Konkrétne podmienky však zatiaľ nepoznáme. Nie je jasné, aký podiel výroby musí byť v USA, aby bola firma od cla oslobodená. Práve na týchto detailoch sa podľa ekonóma Ernieho Tedeschiho môže celá politika ciel zaseknúť.
Na správu reagovali najmä ázijské burzy. V Japonsku zaznamenali pokles akcie veľkých technologických firiem. Spoločnosť Tokyo Electron stratila cez 5 %, neskôr však časť strát vymazala. Renesas Electronics klesol o 4 % a Advantest o 3,3 %. Tieto firmy zatiaľ do americkej výroby čipov neinvestovali a môžu byť zasiahnuté naplno. Opačný vývoj nastal v Južnej Kórei. Tamojší výrobcovia, najmä Samsung Electronics a SK Hynix, sa podľa kórejských predstaviteľov nového cla obávať nemusia. Pomohla aj správa, že Apple bude vo svojich zariadeniach používať čipy vyrobené vo fabrike Samsungu v Texase.
Taiwanský gigant TSMC, najväčší výrobca čipov na svete, je tiež medzi oslobodenými. Firma už skôr oznámila, že v USA masívne investuje. Najprv 65 miliárd USD na výstavbu troch tovární v Arizone, a neskôr ďalších 100 miliárd USD. Trumpovo posolstvo je teda jasné. Kto vyrába v Amerike, nebude platiť. Kto sa spolieha na dovoz, zaplatí. Je to pokračovanie politiky, ktorú presadzoval už počas svojho prvého funkčného obdobia, keď zaviedol clá na oceľ, hliník a automobily. O téme viac na:
Spojené štáty chcú späť výrobu
Trumpova snaha je súčasť stratégie, ako posilniť domácu výrobu a znížiť závislosť od Ázie. Polovodiče sú dnes kľúčovým tovarom, bez nich by nefungovala moderná ekonomika. USA ich dlhé roky dovážali najmä z Taiwanu, Južnej Kórey a Japonska. Teraz sa to Trump snaží otočiť a treba povedať, že výsledky už je vidieť. Od roku 2020 bolo v Spojených štátoch oznámených viac než 130 projektov na výstavbu čipových tovární. Celková hodnota týchto investícií presahuje 600 miliárd USD.
Sú medzi nimi firmy ako TSMC, GlobalFoundries, Texas Instruments či Nvidia. Práve Nvidia, ktorá je aktuálne najhodnotnejšou firmou sveta, plánuje investovať 500 miliárd USD do infraštruktúry umelej inteligencie v USA. GlobalFoundries chce rozšíriť výrobu v štátoch New York a Vermont za 16 miliárd USD. Texas Instruments investuje 60 miliárd USD do siedmich amerických fabrík. O slovo sa hlási aj výrobca iPhonov, Apple. Ten len včera prisľúbil ďalších 100 miliárd USD, navyše k už ohláseným 500 miliardám.
Samozrejme, nie všetko je ideálne. Zavedenie ciel môže narušiť medzinárodné obchodné vzťahy, predražiť výrobu a vytvoriť nové napätia medzi USA, Čínou a ich ázijskými partnermi. Viacerí analytici varujú pred tým, že clá môžu spomaliť technologický pokrok a zvýšiť ceny pre spotrebiteľov. Jednoducho, ak budú firmy nútené vyrábať v drahšom americkom prostredí, náklady sa skôr či neskôr premietnu do cien produktov.
Farmaceutický sektor bije na poplach
Zavedenie cla na čipy nie je jediným novým rozhodnutím v podaní prezidenta Spojených štátov. Donald Trump plánuje nové clá aj na farmaceutické produkty. Spojené štáty podľa neho zavedú najprv nižšiu sadzbu na dovoz liekov, ktorá sa v priebehu jedného až jedného a pol roka zvýši až na 250 %. Cieľom je prinútiť farmaceutické firmy, aby presunuli výrobu späť do USA. Počiatočnú výšku cla zatiaľ nešpecifikoval. Trump už viackrát podobné hrozby avizoval, naposledy začiatkom júla, keď pohrozil zavedením 200 % sadzby.
Jeho administratíva navyše začala vyšetrovanie, ktoré má posúdiť, či dovoz liekov nepredstavuje riziko pre národnú bezpečnosť. Práve tento argument by mohol vytvoriť právny základ pre zavedenie ciel. Farmaceutický priemysel však varuje pred vážnymi dôsledkami. Podľa výrobcov by takéto opatrenia viedli k rastu nákladov, ohrozili by investície a mohli by narušiť dodávky liekov pre pacientov.
Sektor už teraz čelí tlaku v podobe Trumpovej politiky znižovania cien liekov, ktorú firmy označujú za hrozbu pre výskum a vývoj. Na druhej strane, niektoré spoločnosti už začali konať. Napríklad Eli Lilly či Johnson & Johnson oznámili v posledných mesiacoch nové investície do americkej výroby. Trump popri liekoch opäť spomenul aj pripravované clá na polovodiče, ktoré by mohli byť ohlásené už budúci týždeň. Aj v tomto prípade opakuje rovnaký cieľ, prinútiť veľké firmy, aby vyrábali doma.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.
