Benzín je o polovicu drahší. Americká inflácia po 3 rokoch požiera rast miezd

Aprílová inflácia ukázala, že energetický šok sa už nedá ignorovať

Aprílové čísla rastu cien v Spojených štátoch priniesli studenú sprchu. Index spotrebiteľských cien v USA medziročne vzrástol o 3,8 %, čo je zrýchlenie oproti marcovým 3,3 % a zároveň najvyššia úroveň takmer za tri roky, respektíve najvyššia od mája 2023. Údaj bol v súlade s prognózami, no jeho zloženie je pre trh aj domácnosti nepríjemné. Na prvý pohľad môže jadrová inflácia pôsobiť miernejšie. Ceny očistené o volatilné položky, teda potraviny a energie, vzrástli medziročne o 2,8 %, čo je viac než očakávaných 2,7 % a tiež viac než marcových 2,6 %.

Lenže domácnosti nežijú v tabuľke centrálnej banky. Nemôžu zo svojho rozpočtu vyškrtnúť benzín, energie, letenky ani potraviny. A práve tam prichádza najväčší tlak. Hlavným vinníkom je vojna s Iránom a obmedzený tok energií cez Hormuzský prieliv. Ide o jednu z najdôležitejších tepien svetového obchodu s ropou, cez ktorú sa bežne prepravuje približne pätina svetovej ropy. Keď sa tento tok priškrtí, následky necíti iba energetický sektor, ale celá ekonomika.

Ropa Brent vyskočila z približne 70 USD za barel pred začiatkom konfliktu až na 118 USD za barel ku koncu apríla. Začiatkom utorka sa stále držala nad 107 USD za barel. Tento pohyb sa rýchlo premietol do cien produktov vyrábaných z ropy, najmä benzínu a leteckého paliva. Ceny benzínu podľa aprílových údajov CPI vzrástli len za apríl o 5,4 % a medziročne boli vyššie o 28,4 %. Od začiatku vojny s Iránom 28. februára zdražel benzín približne o polovicu.

Priemerná cena benzínu v USA dosiahla v utorok 4,50 USD za galón, zatiaľ čo pred rokom to bolo približne 3,14 USD. Výrazne zdraželi aj letenky. Ceny leteckej dopravy boli medziročne vyššie o 20,7 %, čo ukazuje, ako rýchlo sa vyššie ceny leteckého paliva prenášajú priamo na cestujúcich. Pre spotrebiteľov to znamená, že tlak už nie je uzavretý v jednej položke. Zdražuje sa cesta do práce, dovolenka, preprava tovaru aj každodenný nákup.

Mzdy prvýkrát po rokoch nestačia

Americkí spotrebitelia vstupujú do čoraz ťažšieho obdobia. Ekonóm Mark Zandi z Moody’s upozornil, že domácnosti budú mať problém zvládať túto situáciu ešte dlhší čas. Nejde iba o jednorazový cenový výkyv na pumpe. Vyššie ceny ropy sa začínajú prelievať do ďalších častí rozpočtu. Finančný analytik Stephen Kates z Bankrate opísal súčasnú situáciu ako „dvojité zovretie“. Domácnosti naraz riešia prudký rast cien benzínu a pomalší, no vytrvalý rast ďalších základných výdavkov. V praxi to znamená, že je čoraz ťažšie presúvať peniaze z jednej kategórie do druhej, pretože zdražuje väčšina dôležitých položiek naraz.

Tlak vidieť aj pri potravinách. Vyššie ceny nafty zvyšujú náklady na prepravu potravín do obchodov. Tieto náklady sa do finálnych cien nepremietajú okamžite, pretože v logistike existujú zmluvy, palivové príplatky a oneskorenie v dodávateľskom reťazci. No práve preto môže byť celý proces nepríjemne dlhý.

Ďalším problémom sú hnojivá, ktoré patria medzi dôležité komodity prechádzajúce cez Hormuzský prieliv. Ak ich ceny rastú alebo sa narušia dodávky, tlak sa postupne presúva aj na farmárov a potravinový reťazec. Aprílové dáta už ukázali, že ceny potravín medziročne vzrástli o 3,2 %. Najciteľnejšie to vidieť pri mäse. Cena hovädzieho medziročne vyskočila o 14,8 %. V Los Angeles sa začiatkom apríla libra mletého hovädzieho predávala približne v pásme 6,49 USD až 8,96 USD, teda v mnohých prípadoch drahšie než federálna minimálna hodinová mzda 7,25 USD. Ide o silný symbol toho, ako inflácia zasahuje každodenný život domácností.

Najnovšie čísla zároveň ukazujú, že rast cien už začal prekonávať rast miezd. Za posledných 12 mesiacov sa kúpna sila hodinovej mzdy znížila o 0,3 %. Bol to prvý pokles kúpnej sily od apríla 2024 a najväčší od roku 2023. Hlavná ekonómka Navy Federal Credit Union Heather Longová to zhrnula nejako takto: inflácia po prvýkrát za tri roky požiera všetky mzdové zisky. Pre strednú triedu a nízkopríjmové domácnosti je to obzvlášť bolestivé. Práve tieto skupiny majú menší priestor na presúvanie výdavkov, menšie úspory a väčší podiel rozpočtu viazaný na nevyhnutné položky.

Warsh preberá Fed v najhoršej možnej chvíli

Najnovšia inflačná správa prichádza v citlivom politickom aj menovom momente. Tento piatok je posledným dňom Jeromea Powella vo funkcii predsedu Federálneho rezervného systému. Kevin Warsh, ktorý ho má nahradiť, tak preberá Fed s rovnakou obavou, ktorá strašila veľkú časť Powellovho pôsobenia: infláciou.

Pre Warsha je aprílový CPI nechceným darčekom. Nedávno ešte zastával zníženie úrokových sadzieb, no nové dáta túto debatu výrazne komplikujú. Ako upozornila reportérka Barron’s Nicole Goodkindová, diskusia sa presúva z otázky, kedy by Fed mohol znížiť sadzby, k otázke, či ich nebude musieť zvýšiť, ak sa vojna bude ťahať ďalej.

Pre Fed je problém jasný. Centrálna banka sa snaží dostať infláciu späť k cieľu 2,0 %, čo sa nepodarilo od roku 2021. Aprílový údaj na úrovni 3,8 % znamená, že inflácia sa znovu približuje k hranici 4,0 %. To je úroveň, ktorú Fed nemôže ignorovať, ani keď časť tlaku prichádza z geopolitického šoku. Ak by znížil sadzby príliš skoro, riskoval by, že podporí inflačné očakávania. Ak ich ponechá vysoko, domácnostiam nepomôže s dostupnosťou úverov, hypoték ani spotrebiteľského financovania.

Výsledkom je pravdepodobnosť, že úrokové sadzby zostanú nezmenené dlhší čas. Do konca tohto roka 61 % analytikov očakáva, že sa sadzby meniť nebudú. Takmer tretina očakáva skôr ich zvýšenie. Katherine Judgeová z CIBC dodala, že aprílové dáta obsahujú iba prvé známky širšieho prelievania ropného šoku do kľúčových zložiek inflácie. Podľa nej by sa ročná inflácia mohla v máji posunúť ešte vyššie, čo by Fed držalo bokom, kým sa neobjavia dôkazy o udržateľnom poklese cien ropy.

Aj keby sa geopolitické napätie zmiernilo, návrat do normálu nemusí byť rýchly. Ekonóm Brian Bethune z Boston College upozornil, že ani obnovenie priechodnosti Hormuzského prielivu neznamená okamžitý návrat dodávateľských reťazcov do januárového alebo februárového stavu. Pesimistický scenár počíta s tým, že návrat k predvojnovým podmienkam môže trvať šesť až deväť mesiacov.

To je pre trh podstatná správa. Inflácia sa nemusí otočiť hneď, aj keby sa titulky z geopolitiky zlepšili. A ak sa ceny ropy, dopravy a potravín budú držať vysoko dlhšie, Fed nebude mať priestor na rýchle uvoľnenie menovej politiky. Americká ekonomika tak vstupuje do komplikovanej fázy. Rast cien sa znovu zrýchľuje, reálne mzdy klesajú, domácnosti sú pod tlakom a Fed mení vedenie práve v čase, keď sa trh začína pýtať, či ďalším krokom vôbec môže byť zníženie sadzieb. Inflácia sa vrátila nie ako vzdialené riziko, ale ako každodenný účet za benzín, potraviny a letenky. A práve preto je pre investorov aj domácnosti taká nebezpečná.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie rôznych spoločností môžete kúpiť TU.