Starý sektor, nová nádej
Pred pár mesiacmi sa zdalo, že bankový sektor čaká rok strávený v úzadí. V apríli trhy zasiahli clá Donalda Trumpa, investori sa začali obávať rastúceho amerického deficitu a možnej recesie. Index KBW Nasdaq Bank spadol takmer až na úroveň medvedieho trhu. Očakávania sa redukovali, hodnotenia klesali a analytici radili držať sa bokom.
V súčasnosti je však situácia úplne opačná. Rovnaký index si pripísal trinásť rastových dní za sebou, najdlhšiu sériu v histórii, pričom od začiatku roka vzrástol o 14,2 %. Morgan Stanley, JPMorgan, Capital One či Bank of New York Mellon prekonali historické maximá. Za tento obrat môže kombinácia zmierňujúcich sa regulácií, stále väčších nádejí na znižovanie sadzieb a návratu dôvery.
Kľúčovú rolu zohrala séria pozitívnych správ. Americké banky zvládli záťažové testy s prehľadom, čo im umožnilo oznámiť vyššie dividendy. Nové vedenie regulačných inštitúcií naznačuje, že prístup k bankovej kontrole sa zmení a to nie v prospech rizika, ale efektivity. Morgan Stanley to označila za „novú éru bankovej regulácie“, ktorá by mohla zmeniť podmienky hry v prospech bánk.
Podľa analytikov RBC Capital Markets by mali zisky amerických bánk v druhom štvrťroku vzrásť o 5,5 % oproti predchádzajúcemu kvartálu a o 5,8 % medziročne. Betsy Grasecková z Morgan Stanley zvýšila výhľad ziskov aj pre roky 2026 a 2027. Konkrétne pri Bank of America, Citigroup, JPMorgan a Goldman Sachs. Očakáva silnejšie tržby z investičného bankovníctva, správy majetku aj z poplatkov za služby pre inštitúcie. Na pozitívnej nálade pridáva aj očakávaná vlna akvizícií a rozmŕzanie trhu s IPO.
Bankovým gigantom na starom kontinente ide karta
V Európe sa odohráva nemenej zaujímavý návrat. Index Stoxx Europe 600 Banks od začiatku roka vzrástol približne o 34 %. Banky ako Santander, UBS, Unicredit či Intesa Sanpaolo, pod ktorú patrí napríklad aj VÚB, sa v poslednom období tešia významný ziskom. Dôvody sú pragmatické. Inflácia klesá, ECB signalizuje uvoľňovanie menovej politiky a fiškálna expanzia sa vracia do hry, tentoraz v podobe zvýšených výdavkov na obranu. Európske štáty navyšujú vojenské rozpočty. Do roku 2030 sa očakáva, že členské štáty EÚ investujú až 800 miliárd EUR do obrany.
Pre banky je to príležitosť. Obrovské investície do armády a ekonomiky znamenajú, že európske firmy aj vlády sa ocitajú pred novými výzvami: budú potrebovať reštrukturalizovať dlhy, refinancovať projekty, prípadne hľadať strategických partnerov či akvizície. No a banky upisujú nové emisie dlhopisov, zabezpečujú financovanie pre štát aj obranný priemysel a opäť získavajú váhu v makroekonomickom dianí. V prostredí klesajúcich úrokových sadzieb to tiež znamená vyšší objem úverov a novú vlnu klientov z podnikovej sféry.
Ak by sme to teda mali zhrnúť. V USA síce pretrvávajú riziká, vysoký deficit, neistota okolo Trumpovej zahraničnej politiky a clá. No investori napriek tomu vsádzajú na americké banky. V Európe zas pomáha kombinácia uvoľnenia menovej politiky, verejných výdavkov a stabilizujúcej sa inflácie. Samozrejme, aj tento optimizmus má svoje úskalia. Riziká sú známe: geopolitické konflikty či nepredvídateľné centrálne banky.
Grasecková upozorňuje, že recesné riziko je dnes síce nižšie ako v apríli, no volatilita trhov sa môže vrátiť, ak príde k neočakávanému šoku. Schorr zároveň pripomína, že bankové akcie už nie sú lacné, vysoké valuácie znamenajú, že priestor na chyby je obmedzený. Banky dnes nestavajú budúcnosť na revolučných technológiách, ale na kapitálovej sile a stabilite. V čase neistoty sa práve tieto vlastnosti znovu dostávajú do módy. Rok 2025 tak môže byť rokom, keď banky znovuobjavia svoju hodnotu a trh spolu s nimi.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.
