Ropovody sa menia na zdroj okamžitej hotovosti
Blackstone, Brookfield a KKR patria medzi najväčších správcov alternatívnych investícií na svete. Peniaze od dôchodkových fondov, poisťovní, štátnych fondov aj bohatších jednotlivcov vkladajú do nehnuteľností, súkromných spoločností, úverov a infraštruktúry. Blackstone spravuje viac než 1,3 bilióna USD a Brookfield viac než 1 bilión USD, zatiaľ čo samotná infraštruktúrna divízia KKR mala na konci marca približne 107 miliárd USD.
Ropovody sú pre tieto fondy zaujímavé preto, že ich výnosy nemusia priamo závisieť od ceny ropy. Investor zvyčajne dostáva poplatok podľa množstva suroviny, ktoré cez potrubie pretečie. Pre ropnú spoločnosť je výhodou okamžitá hotovosť, ktorú môže investovať do nových vrtov, výrobných kapacít alebo iných projektov. Budúce poplatky vymení za peniaze dnes, pričom ropovody môže naďalej používať a prevádzkovať.
Takéto dohody už využili ďalší producenti v Perzskom zálive. Saudi Aramco v roku 2021 získalo 12,4 miliardy USD za 49 % spoločnosti spojenej s ropovodmi, no ponechalo si väčšinový podiel. Predtým získala ropná spoločnosť ADNOC zo Spojených arabských emirátov približne 4 miliardy USD od konzorcia, ktorého súčasťou boli KKR a BlackRock. Menšinový podiel vo svojom ropovode predal zahraničnému fondu aj bahrajnský podnik Bapco Energies. KPC preto využíva overený model, hoci ho uzatvára v podstatne napätejšom období.
KPC predáva časť výnosov, nie ropovody
Kuwait Oil Company vytvorí s Blackstone, Brookfieldom a KKR spoločný podnik v rámci transakcie označovanej ako Project Peregrine. Celá dohoda má hodnotu 16 miliárd USD. Zahraničné fondy získajú spoločne 49 %, pričom každý bude vlastniť rovnakú časť, teda približne 16,3 %. Kuvajtská spoločnosť si ponechá 51 %, plné vlastníctvo ropovodov aj rozhodovanie o ich prevádzke.
Dohoda zahŕňa všetkých 13 domácich a exportných ropovodov Kuwait Oil Company s celkovou dĺžkou približne 320 km. Potrubia spájajú kuvajtské ropné polia, spracovateľské zariadenia a exportné terminály pri Perzskom zálive. Nový spoločný podnik získa právo na ich používanie a následne ich na 20,5 roka poskytne späť Kuwait Oil Company. Tá zostane jediným prevádzkovateľom, bude zabezpečovať údržbu a za prepravené objemy bude spoločnému podniku platiť dohodnutý poplatok. Investori získajú podiel na poplatkoch, nie právo rozhodovať o ťažbe alebo dodávkach ropy.
Rozdiel medzi hodnotou dohody a sumou, ktorú spoločnosť skutočne získa, vysvetľuje vlastnícka štruktúra transakcie. Hodnota celého spoločného podniku dosahuje 16 miliárd USD, zahraniční investori však získajú iba 49 % podiel. Kuwait Oil Company preto pri uzavretí transakcie získa 7,85 miliardy USD. Nejde teda o hotovostný príjem 16 miliárd USD, ako by mohli naznačovať niektoré titulky. Kuvajtský štát si zároveň prostredníctvom svojich spoločností ponechá vlastníctvo ropovodov aj kontrolu nad tým, koľko ropy bude krajina ťažiť, spracúvať a vyvážať.
Z pohľadu KPC ide v podstate o výmenu budúcich platieb za okamžitú hotovosť. Spoločnosť získa peniaze vopred, no počas nasledujúcich 20,5 roka bude spoločnému podniku platiť poplatky podľa množstva ropy a ropných produktov prepravených cez potrubia. Časť týchto príjmov následne pripadne zahraničným investorom podľa ich 49 % podielu. Presné sadzby, očakávané výnosy investorov ani prípadné minimálne platby neboli zverejnené. Výhodnosť dohody preto nemožno presne posúdiť.
Vojna mení bezpečnú infraštruktúru na rizikovejšiu investíciu
Príprava predaja sa začala krátko pred spoločnými útokmi Spojených štátov a Izraela na Irán z 28. februára. Kuvajt sa následne stal jedným z cieľov iránskych rakiet a dronov. Irán útočil na energetické zariadenia aj americké vojenské pozície v krajine a napätie narušilo dopravu cez Hormuzský prieliv, ktorým vedie hlavná exportná cesta kuvajtskej ropy. Dohoda preto vznikala v inom prostredí, než v akom bola nakoniec podpísaná.
Práve objem prepravenej ropy je pre investorov dôležitý. Ak výroba alebo export klesnú, cez potrubia pretečie menej suroviny a spoločný podnik môže vybrať menej poplatkov. Pri podobných infraštruktúrnych dohodách preto investori často požadujú minimálny garantovaný objem alebo minimálnu platbu. KPC ani trojica fondov však nezverejnili, či Project Peregrine obsahuje takúto ochranu ani aké sú jej podmienky.
Kuwait Petroleum Corporation chce získané peniaze použiť na investície vrátane zvýšenia produkčnej kapacity na 4 milióny barelov ropy denne do roku 2035. Financial Times spája potrebu nového kapitálu aj s nákladmi spôsobenými iránskymi útokmi, oficiálne oznámenie však hovorí všeobecnejšie o financovaní investičného programu.
Pre Blackstone, Brookfield a KKR nejde o priamu stávku na rast ceny ropy. Výsledok bude závisieť najmä od objemu prepravy, podmienok zmluvy a schopnosti Kuvajtu udržať ťažbu a export aj počas konfliktu. Kuvajt na druhej strane získava 7,85 miliardy USD bez predaja ropovodov a bez odovzdania rozhodovania o energetickom sektore. Budúce príjmy si však necháva predplatiť na viac než 20 rokov, čo mu dnes pomôže financovať investície, no v budúcnosti zníži časť hotovosti, ktorá by zostala štátnej ropnej spoločnosti.
Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU
