Akumulačné vs. Distribučné ETF

Akumulačné vs. Distribučné ETF – Skúška, ktorú väčšina z nás nezvládne

Skúste si jeden krátky experiment. Nepočítajte, len tipnite. Máte 10 000 EUR, investujete ich na 30 rokov, portfólio sa vám ročne zhodnotí o 9 %, čo zhruba zodpovedá dlhodobému historickému výnosu globálnych akciových trhov. Koľko na tom účte bude po tridsiatich rokoch?

Väčšina ľudí sa pohybuje niekde medzi 40 000 EUR a 60 000 EUR. Je to odhad, ktorý sa nápadne blíži k jednoduchému súčtu: 9 % krát 30 rokov je 270 %, teda 37 000 EUR, zaokrúhlené nahor na okrúhle číslo, ktoré „vyzerá správne“.

Správna odpoveď je 132 677 EUR.

Ten rozdiel nie je chyba v počítaní. Je to chyba v predstavivosti. Naše uvažovanie je lineárne, lebo lineárne fungoval svet, v ktorom sa formovalo. Dvojnásobne dlhá cesta znamená dvojnásobnú vzdialenosť. Dvojnásobne veľa odpracovaných hodín znamená dvojnásobný zárobok. Exponenciálny rast sa takto nespráva. Psychológovia preň majú vlastný pojem, exponential growth bias, systematické podceňovanie toho, kam sa zloženie dostane, ak mu dáme dosť času.

Najlepšie to vidno na tom, ako je výsledok v čase rozložený. Po dvadsiatich rokoch je na účte 56 044 EUR, teda za dve dekády pribudlo 46 000 EUR. Posledná dekáda sama pridá 76 600 EUR, viac než predchádzajúcich 20 rokov dokopy. Zloženie nejde rovnomerne. Väčšinu svojej práce odvedie na konci, a práve preto sa v prvých rokoch tvári nezaujímavo, dosť na to, aby z neho veľa investorov stihlo vystúpiť skôr, než sa začne diať to podstatné.

Akumulačné ETF si prijaté dividendy automaticky ponecháva a reinvestuje ich vnútri fondu. Distribučné ich posiela investorovi na účet. Znie to ako technický detail, o ktorom sa dá rozhodnúť za tridsať sekúnd pri výbere ISIN. V skutočnosti je to rozhodnutie o tom, či tú dráhu necháte bežať bez prerušenia, alebo ju budete každý štvrťrok trochu skracovať.

Odkiaľ pochádza výnos: Total shareholder return (TSR)

Výnos z akcie alebo z fondu, total shareholder return, sa neskladá z dividendy a z rastu ceny ako z dvoch oddelených darčekov. Skladá sa z jedného výnosu, ktorý sa len vypláca dvomi rôznymi cestami.

Predstavte si akciu, ktorá stojí 100 EUR a vyplatí dividendu 3 EUR. V deň, keď sa dividenda odčlení od ceny, ex dividend day, cena akcie klesne približne o tú istú sumu, na 97 EUR. Firma poslala tú hotovosť fyzicky von zo svojej súvahy, takže jej hodnota logicky klesla presne o vyplatenú sumu. Investor má teraz 97 EUR v akcii a 3 EUR v hotovosti, spolu stále 100 EUR. Vyplatením dividendy nezbohatol. Len sa mu časť majetku premenila z jednej formy na druhú.

Dividenda nie je výnos navyše k rastu ceny. Je to jedna z dvoch foriem, akými sa k investorovi dostáva výnos z podniku. Preto sa pri serióznom meraní výkonnosti vždy počíta total return, pohyb ceny plus dividendy, nie samotný cenový graf.

Za dividendou stojí rozhodnutie manažmentu, čo urobiť so ziskom, ktorý firma nepotrebuje na vlastný rast. Buď ho reinvestuje do nových projektov, alebo ho vráti akcionárom, cez dividendu alebo spätný odkup akcií. Toto rozhodnutie je do veľkej miery nezávislé od toho, či je výnos dobrý alebo zlý, len ho presúva na inú úroveň. Ak firma generuje vysokú návratnosť na reinvestovaný kapitál (ROIC), vrátenie peňazí akcionárom je premárnená príležitosť. Ak vysokú návratnosť negeneruje, vrátenie kapitálu je správne rozhodnutie, investor si tie peniaze inde zhodnotí lepšie sám.

Rovnaká voľba sa opakuje o poschodie vyššie, na úrovni investora. Firma sa rozhoduje, či kapitál reinvestuje alebo vráti. Investor sa rozhoduje, čo urobí s tým, čo mu bolo vrátené, znova ho investuje, alebo minie. Dve nezávislé rozhodnutia na dvoch úrovniach, firemnej a osobnej, s rovnakým dôsledkom, každé z nich buď predlžuje, alebo prerušuje tú istú dráhu zloženého úročenia.

Cenový graf akcie alebo indexu ukazuje len polovicu výnosu, tú z rastu ceny. Dividendová časť tam chýba úplne, hoci sa reálne vyplatila a niekam pritiekla. Preto indexy existujú v troch verziách, price index sleduje čistý pohyb ceny, gross total return pripočítava dividendy v plnej výške, net total return pripočítava dividendy po zrážkovej dani. Túto tretiu verziu sleduje väčšina akumulačných ETF.

Ako presne akumulačné a distribučné ETF narábajú s dividendou

Rozdiel medzi akumulačným a distribučným ETF nie je vo výnose, ktorý fond generuje. Je v tom, čo fond urobí s dividendami, ktoré mu vyplatia firmy v portfóliu, skôr než sa čokoľvek dostane k vám.

Keď firmy v indexe vyplatia dividendu, fond ju prijme na svoj vlastný účet. Zrazí sa z nej zrážková daň na úrovni fondu a zvyšok fond štvrťročne alebo polročne vyplatí držiteľom podielových listov. Peniaze pristanú na brokerskom účte ako hotovosť. Čo sa s nimi stane ďalej, závisí výhradne od investora.

Pri akumulačnej triede fond dividendy tiež prijme a zrazí z nich rovnakú zrážkovú daň. Rozdiel je v ďalšom kroku, čistú sumu neposiela von, reinvestuje ju späť do portfólia, v pomere, v akom drží jednotlivé akcie. Navonok sa nič nedeje, žiadna platba, žiadny pohyb na účte. Zmení sa len NAV, čistá hodnota podielového listu, ktorá je od tej chvíle o niečo vyššia.

Na konkrétnom čísle to vynikne. Dva fondy, akumulačný a distribučný, obidva na rovnaký index, obidva štartujú s NAV 100 EUR. Za rok fond vygeneruje 2 % dividendový výnos. Akumulačný skončí na NAV približne 102 EUR, plus cenový pohyb indexu navrch. Distribučný skončí na NAV približne 100 EUR plus cenový pohyb a navyše 2 EUR vyplatené von. Súčet je rovnaký, len akumulačný ho drží v jednom čísle, distribučný v dvoch. Po dvadsiatich rokoch pravidelných výplat je táto medzera medzi NAV akumulačnej a distribučnej triedy toho istého fondu už na prvý pohľad viditeľná, aj keď sledujú identický index.

Pri väčšine veľkých UCITS ETF s írskym domicilom, teda pri prevažnej väčšine fondov dostupných cez európskych brokerov, funguje reinvestícia u akumulačnej triedy automaticky, v rovnaký deň, bez toho, aby peniaze čo i len na hodinu ležali mimo trhu. Pri distribučnej triede vzniká cash drag, čas medzi prijatím dividendy fondom a ručnou reinvestíciou investorom, počas ktorého tie peniaze nezarábajú.

Automatická reinvestícia ale nie je bezpodmienečne výhra. Dáva menej kontroly, nie viac. Niekto dividendu reálne potrebuje minúť. Iný chce mať možnosť rozhodnúť sa sám, či reinvestuje do toho istého fondu, alebo peniaze presmeruje inde. Distribučné ETF dáva pravidelný prísun čerstvej hotovosti, ktorou sa dá rebalancovať portfólio bez toho, aby ste museli predávať to, čo vám práve rastie. Predaj rastúcej pozície spúšťa kapitálovú daň, ak nie je splnený časový test. Dividenda, ktorá príde sama, tento problém obchádza, dá sa ňou dokúpiť práve tá časť portfólia, ktorá zaostáva, bez toho, aby ste sa museli niečoho zbavovať.

Tridsať rokov, tri scenáre

Zostaneme pri číslach z úvodu. Investujeme 10 000 EUR jednorazovo na 30 rokov. Celkový výnos je 9 % ročne, rozdelený na 7 % rast ceny a 2 % dividendový výnos.

Scenár A, akumulačné ETF. Dividendy sa reinvestujú automaticky vnútri fondu, celých 9 % pracuje ďalej každý rok. Po 30 rokoch: 132 677 EUR.

Scenár B, distribučné ETF, dividendy si investor poctivo reinvestuje. Za predpokladu, že reinvestícia prebehne v deň výplaty a bez poplatku, vychádza matematicky identicky ako scenár A, 132 677 EUR. Reálna reinvestícia má svoje trenie, dni, počas ktorých peniaze čakajú mimo trhu, transakčný poplatok pri spätnom nákupe. Na tridsaťročnom horizonte to stojí rádovo stovky eur, zlomok toho, o čo ide ďalej. Kľúčový bod: ak dividendu vraciate späť do trhu, na type ETF nezáleží.

Scenár C, distribučné ETF, dividendy si investor necháva vyplácať a nereinvestuje. Tu sa cesty rozchádzajú. Časť portfólia, ktorá rástla len o 7 % cenového zhodnotenia, narastie na 76 123 EUR. K tomu investor za 30 rokov postupne dostal na účet celkovo 18 892 EUR na dividendách, ktoré od momentu výplaty ďalej nezarábali. Spolu drží 95 015 EUR.

Rozdiel medzi scenárom A a scenárom C je 37 662 EUR, takmer 40 % navyše pre toho, kto nechal celý výnos bežať bez prerušenia.

Po desiatich rokoch je rozdiel 1 239 EUR, ľahko prehliadnutý s pokrčením pliec. Po dvadsiatich rokoch 9 148 EUR. Tri štvrtiny celého rozdielu, 28 514 EUR, vzniknú až v poslednej dekáde. Cena prerušenia compoundingu sa neplatí hneď. Platí sa najviac vtedy, keď je už neskoro to vziať späť.

Scenár C nehovorí, že distribučné ETF je horšie. Hovorí len to, že nereinvestovaná dividenda prestáva compoundovať. Niekto ju míňa zámerne, pretože je práve v čerpacej fáze, a vtedy to nie je chyba, je to funkcia.

To, čo compounding vyžaduje, nie je múdrosť. Je to trpezlivosť.

Compounding sa dá predstaviť ako snehová guľa. Každý rok narastie o niečo väčšia, a práve preto, že je väčšia, nabalí na seba ešte viac snehu v roku nasledujúcom, až sa z celého procesu stane niečo, čo pôsobí skoro magicky. Kto ju v polovici cesty zoberie a odhodí, nezmenší ju len o kúsok. Musí začať budovať úplne novú, od nuly.

Existuje pokušenie myslieť si, že vyšší výnos je otázka zručnosti, lepší výber akcií, lepšie načasovanie, lepšia analýza. Skúsme si teda tú istú investíciu z úvodu, 10 000 EUR, otočiť dvoma rôznymi smermi.

Ak by sa nám podarilo zdvojnásobiť ročný výnos z 9 % na 18 % a udržať ho tridsať rokov, skončíme na 1 433 706 EUR. Ak namiesto toho výnos necháme na pôvodných 9 %, ale investičný horizont predĺžime z 30 na 60 rokov, skončíme na 1 760 313 EUR, viac než pri zdvojnásobenom výnose. A pritom udržať 18 % ročne po tri desaťročia nedokázal takmer nikto v histórii trhov. Predĺžiť si horizont o ďalších tridsať rokov nevyžaduje žiadnu zručnosť, len nezasahovanie.

Toto je asymetria, okolo ktorej sa točí celý článok. Výnos je z veľkej časti mimo vašej kontroly. Čas, ktorý dáte peniazom na prácu, mimo vašej kontroly nie je, je to jediná premenná v celej rovnici, ktorú investor ovláda takmer úplne sám.

Cena za to, že túto premennú investor sám poškodí, je vysoká a nelineárna. Kto začne investovať o päť rokov neskôr, ale inak investuje identicky, príde pri rovnakom cieľovom dátume o 46 446 EUR, teda o 35 % konečnej hodnoty. Kto začne o desať rokov neskôr, príde takmer o 58 %. Odklad nie je lineárna strata, je to strata práve tých posledných, najproduktívnejších rokov, presne tých, ktoré v grafe z úvodu robia väčšinu roboty.

Táto asymetria má aj konkrétny bod zlomu, ktorý sa dá dobre predstaviť na bežnejšom prípade, niekom, kto investuje pravidelne mesačne, nie jednorazovom vkladateľovi. Zoberme si investora, ktorý začne s 10 000 EUR a dokladá 200 EUR mesačne pri 9 % ročne. V prvých rokoch je hlavným motorom rastu jeho vlastný vklad, 2 400 EUR ročne. Už v piatom roku sa to obráti, portfólio v hodnote okolo 31 000 EUR v tom istom roku samo narastie o viac, než koľko doň investor za dvanásť mesiacov vloží. Odvtedy väčšinu práce nerobí sporenie. Robí ju vlastníctvo.

Najlepší dôkaz tejto asymetrie nie je teoretický. Warren Buffett je dnes bohatší, než bol vo veku 50 rokov, o sumu, ktorá tvorí približne 95 % jeho celkového majetku. Nezbohatol preto, že by sa po päťdesiatke stal lepším investorom, jeho ročné výnosy sa v priebehu kariéry výrazne nezvyšovali. Zbohatol preto, že tú istú, relatívne stabilnú mieru výnosu nechal pracovať oveľa dlhšie, než väčšina ľudí vôbec dostane príležitosť.

Charlie Munger to zhrnul jednou vetou, ktorá by mala visieť nad každým investičným rozhodnutím: prvé pravidlo compoundingu je nikdy ho zbytočne neprerušovať. Nie preto, že prerušenie je vždy chybou, videli sme v scenári C, že niekedy je to zámer, ale preto, že každé prerušenie má cenu, ktorá sa neplatí hneď. Platí sa na konci, keď je už neskoro.

Nejde o to, ktoré ETF je lepšie, ale v ktorej fáze ste

Nereinvestovaná dividenda prestáva compoundovať, to je matematický fakt bez ohľadu na to, prečo k tomu prerušeniu došlo. Otázka na záver neznie, či je akumulačné ETF objektívne lepšie. Znie, v ktorej fáze investičného života sa práve nachádzate, lebo od toho sa odvíja, či je prerušenie compoundingu chyba, alebo zámer.

Fáza budovania kapitálu

Od prvých investovaných eur až po obdobie, keď človek ešte aktívne pracuje a investičný príjem nepotrebuje na bežné výdavky. Tu nemá zmysel, aby akékoľvek peniaze z portfólia odchádzali von, čo i len dočasne. Každé euro má pred sebou ešte desiatky rokov na to, aby prešlo krivkou, ktorá väčšinu svojej práce odvedie až v poslednej tretine. Akumulačné ETF je tu prirodzenou voľbou, odstraňuje jedno rozhodnutie, na ktoré by inak človek musel dávať pozor štyrikrát ročne, riziko, že dividendu minie namiesto toho, aby ju reinvestoval.

Fáza konsolidácie

Portfólio má rozumnú veľkosť, príjem zo zamestnania stále pokrýva výdavky, investor začína rozmýšľať nad horizontom a rizikom. Voľba medzi akumulačným a distribučným je tu do veľkej miery jedno, pokiaľ si investor dividendy poctivo reinvestuje sám. Niekto ju napriek tomu zvolí zámerne, chce kontrolu nad cash flow, testuje si, aké je žiť z pasívneho príjmu, alebo jednoducho z psychologických dôvodov rád vidí pravidelnú platbu na účte.

Fáza prechodu k čerpaniu

Práca sa zužuje, príjem klesá alebo končí, portfólio prestáva byť číslom na obrazovke a stáva sa zdrojom, z ktorého sa bude reálne žiť. Investor už nechce, aby všetok výnos bežal ďalej bez prerušenia, chce, aby jeho časť pravidelne odchádzala von, a robí to zámerne. Toto je moment, keď distribučné ETF prestáva byť o nedisciplíne a stáva sa nástrojom.

Fáza čerpania, dôchodok

Portfólio primárne generuje príjem. Rovnaký efekt ako distribučné ETF sa dá dosiahnuť aj akumulačným, pravidelným predajom potrebného počtu podielov, systematickým výberom. Táto cesta je v slovenskom daňovom kontexte často výhodnejšia, predaj po roku držby realizuje kapitálový výnos, ktorý môže byť oslobodený od dane, vyplácaná dividenda sa zdaňuje priebežne. Distribučné ETF má oproti tomu výhodu, ktorú netreba podceňovať, je psychologicky jednoduchšie. Platba príde automaticky, bez rozhodovania, koľko podielov predať a kedy, čo pre mnohých na dôchodku znamená menej stresu a menej priestoru na chyby z paniky pri poklese trhu.

Akumulačné a distribučné ETF nie sú dva produkty rôznej kvality. Sú to dva nástroje pre dve rôzne otázky. Kým investor buduje kapitál, otázka znie, ako čo najviac obmedziť vlastné zásahy do compoundingu. Keď kapitál čerpá, otázka znie, ako z neho čo najefektívnejšie a najpohodlnejšie vyberať. Voľba medzi akumulačným a distribučným ETF je jeden z nástrojov na zodpovedanie tej druhej otázky, nie rozsudok nad tým, ktoré je lepšie.

Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.