Ako AI požiera miliardy Big Techu a robí z neho kapitálovo náročný biznis

Rekordný zisk zatienil prvý záporný cash flow

Technologickí giganti, a.k.a. členovia skupiny „Magnificent 7“, si roky zvykali na luxusný model: rýchly rast, vysoké marže a obrovské množstvo hotovosti. No potom prišla umelá inteligencia a túto rovnicu začala meniť. Alphabet dosiahol najvyšší kvartálny zisk vo svojej histórii, no zároveň prvýkrát minul viac hotovosti než vytvoril. Wall Street dala jasne najavo, ktorý z týchto dvoch rekordov považuje za dôležitejší.

Alphabet dosiahol v uplynulom kvartáli zisk 112 miliárd USD, prvý 12-ciferný kvartálny zisk v histórii spoločnosti. Na prvý pohľad ide o mimoriadny výsledok. Až 69 % z neho však pochádzalo z nerealizovaných účtovných ziskov z podielov v spoločnostiach SpaceX a Anthropic, nie zo základného podnikania. Ani samotný biznis pritom nesklamal. Cloudová divízia Googlu, ktorá sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou spoločnosti, zvýšila tržby o 82,2 %. Napriek tomu sa akcie Alphabetu vo štvrtok prepadli približne o 7,1 %. Podľa dát Bloombergu išlo o najhorší deň pre Bloomberg Magnificent 7 Index od aprílového výpredaja spôsobeného známymi clami v podaní Donalda Trumpa.

Dôvod sa skrýval v hotovosti. Alphabet sa prvýkrát vo svojej histórii dostal do záporného cash flow, teda počas kvartálu z firmy odišlo viac hotovosti, než do nej prišlo. Manažment navyše varoval, že kapitálové výdavky budú v roku 2027 „výrazne“ vyššie. Najnovší report spoločnosti ukazuje viac než 800 miliárd USD v záväzkoch a ďalších povinnostiach. Súčasťou tejto sumy je približne 51 miliárd USD, ktoré Alphabet použil na podporu dátových centier iných spoločností.

Práve rozsah budúcich záväzkov ukazuje, ako zásadne sa ekonomika technologických gigantov mení. Google, Microsoft, Amazon či Meta historicky patrili medzi najväčšie stroje na tvorbu hotovosti na svete. AI však vyžaduje dátové centrá, servery, čipy, energetickú infraštruktúru a ďalšie investície v rozsahu, ktorý technologický sektor ešte nezažil.

Wall Street začína trestať tých, ktorí míňajú

Reakcia analytikov bola rýchla. Najmenej šesť investičných spoločností znížilo po výsledkoch Alphabetu svoje cieľové ceny. Piper Sandler ju znížila na 395 USD, UBS na 379 USD a D.A. Davidson stanovila jednu z najnižších cieľových cien na Wall Street na úrovni 350 USD. Jedinou väčšou spoločnosťou, ktorá cieľ zvýšila, bol Barclays. Výpredaj sa navyše nezastavil pri Googli. Pod tlakom sa ocitli Microsoft, Amazon, Nvidia a veľká časť polovodičového sektora. Nervozitu zároveň zvyšuje nová vlna výkonných čínskych AI modelov, ktoré opäť pripomínajú investorom, že konkurencia v umelej inteligencii sa môže meniť mimoriadne rýchlo.

Tesla pridala ďalší dôvod na obavy. Výrobca elektromobilov reportoval pokles ziskovej marže a vysoké kapitálové výdavky spojené okrem iného s autonómnymi taxíkmi, robotikou a umelou inteligenciou. Jej akcie následne klesli približne o 15,2 %. Výsledkom bol najhorší jednodňový prepad skupiny siedmich najväčších technologických akcií od colného výpredaja v apríli 2025. Z ich trhovej hodnoty zmizlo približne 797 miliárd USD. Len samotná Tesla prišla približne o 200 miliárd USD.

Na trhu sa pritom objavuje zaujímavý rozdiel. Investori trestajú spoločnosti, ktoré miliardy USD na AI infraštruktúru míňajú, no odmeňujú tie, ktoré tieto peniaze prijímajú. „Ľudia radšej investujú do spoločností, ktoré investičné doláre dostávajú, než do tých, ktoré ich míňajú,“ zhrnul situáciu Mark Mahaney z Evercore ISI.

Presne tento pohyb bolo vidieť počas štvrtkového obchodovania. Zatiaľ čo veľkí prevádzkovatelia cloudovej infraštruktúry klesali, akcie výrobcov pamäťových čipov Micron Technology, SK Hynix a SanDisk rástli. Inak povedané, trh dnes viac odmeňuje tých, ktorí Big Techu dodávajú čipy, servery a dátové centrá, než samotné firmy, ktoré na túto infraštruktúru míňajú stovky miliárd dolárov. ETF zamerané na výrobcov pamätí preto za posledný týždeň vzrástlo o 10 %.

Trh rieši návratnosť biliónových investícií

Najväčšie technologické firmy vracajú čoraz väčšiu časť svojich tržieb späť do infraštruktúry. Pri Mete ide podľa grafu až o 54,9 %, pri Microsofte 45 %, pri Alphabete 41 % a pri Amazone 25 %. To vysvetľuje, prečo investori začínajú byť pri AI opatrnejší. Dopyt po výpočtovom výkone síce rastie, no budovanie dátových centier, nákup čipov a zabezpečenie energie vyžadujú stovky miliárd USD ešte predtým, než bude jasné, akú návratnosť tieto investície prinesú. AI tak môže byť najväčšou rastovou príležitosťou Big Techu, ale zároveň aj najväčším testom jeho voľného cash flowu.

Nie všetci analytici však vnímajú výpredaj Alphabetu ako varovný signál. Gil Luria, šéf technologického výskumu v D.A. Davidson, síce znížil cieľovú cenu spoločnosti, no podľa neho trh reaguje prehnane. Jeho hlavným problémom nikdy neboli samotné investície, ale ocenenie akcií. Keď sa Alphabet začiatkom roka obchodoval blízko 400 USD, podľa Luriu bola spoločnosť oceňovaná, akoby mala byť jediným víťazom AI revolúcie. Pri cene okolo 320 USD je podľa neho valuácia podstatne rozumnejšia. Google už nie je oceňovaný ako „víťaz“, ale ako „jeden z víťazov“.

Luria očakáva, že Microsoft, Amazon aj Alphabet budú ešte roky profitovať z poskytovania výpočtového výkonu pre AI. Najsilnejším argumentom je Google Cloud a jeho 82,1 % rast. Podľa jeho odhadu môže Alphabet len v tomto roku priamo zarobiť 15 až 20 miliárd USD na budovanom výpočtovom výkone. Práve v tomto bode sa ukáže, či je AI pre Big Tech zlatá baňa, alebo len extrémne drahý závod o budúcnosť. Wall Street totiž nespochybňuje, že dopyt po AI existuje. Spochybňuje cenu, ktorú za jeho získanie musia technologické spoločnosti zaplatiť.

Znepokojenie ešte zvyšuje pavúčia sieť finančných a obchodných vzťahov medzi jednotlivými hráčmi. Google a Amazon investujú do Anthropicu, Microsoft je úzko previazaný s OpenAI a Nvidia patrí medzi kľúčových partnerov CoreWeave. K tomu pribúdajú garancie a záväzky spojené s budovaním dátových centier. „Tento ekosystém sa sám podporuje,“ upozornil Luria. Mimobilančné garancie v ňom podľa neho vyvolávajú opatrnosť. Zároveň však odmieta tvrdenie, že celý AI boom stojí len na peniazoch presúvaných medzi technologickými spoločnosťami.

Spotrebitelia a podniky dnes podľa neho míňajú na produkty umelej inteligencie približne 120 miliárd USD ročne. Pred dvoma rokmi bola táto suma prakticky nulová. Dopyt teda existuje a rýchlo rastie. Práve preto sa celá táto debata investorov neposúva k otázke, či AI bude veľkým trhom. O tom už pochybuje málokto. Otázkou teda nie je to, kto postaví najväčšie dátové centrá, ale aj to, kto na nich dokáže zarobiť dosť na to, aby sa tieto miliardové výdavky vôbec oplatili.

Technologickí giganti sa tým postupne stávajú ekonomicky citlivejšími podnikmi. V minulosti ich hlavnou výhodou bolo, že rast digitálnych služieb nevyžadoval porovnateľný rast fyzických investícií. AI túto výhodu oslabuje. Servery, čipy, elektrina a dátové centrá stoja reálne peniaze a treba ich zaplatiť skôr, než prídu budúce výnosy. Northwestern Mutual Wealth Management preto investorom odporúča pozerať aj na lacnejšie spoločnosti a venovať väčšiu pozornosť súčasným ziskom namiesto výsledkov, ktoré sú ešte vzdialené niekoľko rokov. Ako príklad uvádza Teslu, ktorej ocenenie je do veľkej miery naviazané na budúce projekty.

AI tak nemení len produkty technologických spoločností. Mení samotnú ekonomiku Big Techu. Po rokoch, keď najväčšie technologické firmy generovali viac hotovosti, než dokázali rozumne minúť, začínajú miliardy USD miznúť v dátových centrách a čipoch. Wall Street teraz čaká na dôkaz, že AI nebude len čiernou dierou, ktorá požiera kapitál, ale investícia, ktorá sa technologickým gigantom naozaj vráti.

Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.