Giganti globálnych platieb na burze
Visa vs. Mastercard, zamýšľali ste sa už nad tým, že namiesto obyčajného vlastnenia platobnej karty by mohlo byť pre vás výhodnejšie vlastniť priamo akcie spoločností, ktoré ich vydávajú? Ak áno, v tomto porovnávacom článku sa pozrieme na tieto dve firmy, bez ktorých by dnešný svet nemohol fungovať. Visa aj Mastercard majú za sebou pozoruhodnú históriu, počas ktorej priniesli svojim akcionárom nielen významný kapitálový rast, ale aj pravidelný príjem vo forme dividend. Analytici predpovedajú obom spoločnostiam sľubnú budúcnosť aj v nasledujúcich rokoch a považujú ich postavenie na trhu za prakticky neotrasiteľné. Pozrime sa teda bližšie na to, v čom spočíva skutočná sila týchto finančných inštitúcií, a pokúsme sa zhodnotiť, ktoré akcie majú podľa nás lepší potenciál a prečo.
V globálnom meradle tvoria Visa a Mastercard duopol v oblasti bezhotovostných platieb na svete. Aby sme tomu pochopili lepšie, tieto spoločnosti nevydávajú karty priamo zákazníkom, ale poskytujú platobnú infraštruktúru a technologické riešenia bankám a finančným inštitúciám. Ich obchodný model je postavený na poplatkoch z transakcií, čo im umožňuje generovať stabilné príjmy s relatívne nízkym rizikom. Visa vznikla v roku 1958 ako projekt Bank of America pod názvom BankAmericard a v roku 2008 vstúpila na burzu prostredníctvom najväčšieho IPO v tom čase. Druhá menovaná bola založená o 8 rokov neskôr ako konkurent pod menom Interbank, pričom na burzu vstúpila v roku 2006. Odvtedy sa firmy etablovali ako lídri odvetvia a každoročne sprostredkujú miliardy transakcií a nechávajú konkurenciu za sebou.
Ako Visa tak aj Mastercard sú súčasťou indexov S&P 500 aj Nasdaq 100, čo potvrdzuje ich význam a stabilitu. Firmy majú obrovskú trhovú kapitalizáciu, ktorá ich radí medzi tzv. megacap akcie. Konkrétne, prvá menovaná je, s trhovou kapitalizáciou 603 miliárd USD, 14. najhodnotnejšou firmou na svete, ktorá je kótovaná na burze. Čo sa týka spoločnosti Mastercard, jej trhová kapitalizácia je o 140 miliárd nižšia. V obidvoch prípadoch ide o vysoko likvidné spoločnosti s dlhodobo rastúcimi výnosmi a stabilným cash flowom. Investori ich vnímajú ako organizácie, ktoré profitujú z globálneho prechodu od hotovosti k digitalizácii platieb, a zároveň sa vyznačujú nízkou závislosťou na cyklických výkyvoch ekonomiky.
Biznis model a konkurencia
Poďme sa pozrieť bližšie na to, ako títo giganti zarábajú. Visa a Mastercard sa v podstate starajú o to, aby vaše platby kartou prebehli rýchlo a bezpečne, či už platíte v obchode, online alebo v zahraničí. Sami vám však kartu nevydajú a ani vám nepožičiavajú peniaze. Ich hlavnou úlohou je spájať banky, obchodníkov a zákazníkov cez svoju platobnú sieť. Fungujú ako technológia „v pozadí“, ktorá umožňuje prevod našich peňazí. Zarábajú na tom, že banky im platia za používanie ich siete a značky. Príjmy majú rozdelené do niekoľkých typov poplatkov:
- Poplatky za spracovanie platieb – keď niekto zaplatí kartou
- Cezhraničné poplatky – ak platíte v inej mene alebo krajine
- Servisné a licenčné poplatky – banky platia za to, že môžu vydávať karty s logom Visa alebo Mastercard.
- Doplnkové služby – napríklad nástroje na ochranu proti podvodom, analýzy alebo rôzne technológie pre banky a obchodníkov.
Americkí giganti pôsobia vo viac ako 200 krajinách sveta a za posledné desaťročie zaznamenali významný rast tržieb. Ich výnosy rástli stabilne každý rok, až na výnimku z roku 2020, keď došlo k dočasnému poklesu. Ten bol spôsobený dramatickým útlmom cestovania počas pandémie Covid-19, čo viedlo k zníženiu počtu medzinárodných platieb a s tým súvisiacich poplatkov za menové konverzie. Priemerný rast tržieb za posledných 5 rokov hovorí mierne v prospech Mastercard (11 %), kým rast v podaní firmy Visa za rovnaké obdobie je o 1 % nižší.
Každá má však trochu iné geografické rozloženie síl. Visa je silnejšia v USA, kde vyprodukuje 42 % svojich príjmov. Mastercard viac ťaží z medzinárodných trhov, ako je Latinská Amerika či Európa. V Ázii je ich rast zatiaľ pribrzdený, najmä kvôli miestnej konkurencii. Napríklad v Číne dominuje domáci hráč UnionPay, s tichou podporou tamojšej vlády. Mastercard tam však urobil dôležitý krok, v roku 2023 dostal povolenie vstúpiť na čínsky trh cez spoločný podnik, čo vytvára rastový potenciál na najväčšom trhu na svete do budúcna.
Treba dodať, že ziskovosť rástla ešte rýchlejšie než tržby, čo sa prejavilo aj na silnom raste EPS a cash flow. Podľa analytikov majú firmy pred sebou silné roky. Konsenzus z Wall Street predpokladá, že tržby oboch spoločností budú v nasledujúcich rokoch rásť tempom okolo 10 až 12 % ročne. J.P. Morgan očakáva, že Mastercard dosiahne rast tržieb 12 % v roku 2025. Ak sa pozrieme na ziskovosť, predpokladaný rast EPS pre Mastercard je v nasledujúcich rokoch 15,5 %. V prípade Visy sa predpokladá, že si udrží dvojciferný rast tržieb a zisk na akciu porastie tempom okolo 13 % ročne. Z tohto pohľadu, opäť mierne lepšie vychádza Mastercard, avšak jeho vyšší EPS je do veľkej miery ovplyvnený aj menším počtom akcií.
Aký záver by sme vyvodili z tejto časti? Visa viac ťaží zo svojej silnej pozície na americkom trhu, kde má najväčšiu zákaznícku bázu v najväčšej ekonomike na svete. Mastercard má naopak diverzifikovanejšie globálne portfólio a okrem toho agresívnejšie investuje do nových technológií, napríklad do open bankingu, kryptomien či poradenských služieb. Pomerne nedávno uzavrela partnerstvo s burzou Kraken, čo umožní platby u 90 miliónov obchodníkov. Na druhej strane Visa nedávno oznámila spoluprácu s firmami ako Anthropic, Microsoft, OpenAI, Perplexity, ako aj s francúzskou Mistral, aby spotrebitelia mohli prenechať výdavky AI agentom.
Aj preto Mastercard niektorí analytici vnímajú ako rastovejšiu firmu s potenciálom „prémiového“ ocenenia. Hoci sa očakáva, že tempo rastu sa časom môže mierne spomaliť, Visa aj Mastercard by si mali udržať stabilný vysoký jednociferný až nízky dvojciferný rast aj v prostredí mierneho spomalenia ekonomiky, pretože ako nám história ukázala, firmy nie sú až tak citlivé na ekonomické cykly. Za nás ide v prípade oboch organizácií o veľmi silných kandidátov minimálne na zváženie ich zaradenia do vášho portfólia
Porovnanie ukazovateľov Visa vs. Mastercard
Pozrime sa na tieto organizácie optikou investora. Pri pohľade na ukazovateľ forward P/E, teda koľkonásobne sa akcie obchodujú voči očakávaným ziskom, je na tom Visa o niečo lepšie. S hodnotou okolo 31 je mierne lacnejšia než jej hlavný konkurent, ktorý sa obchoduje pri približne 36-násobku budúcich ziskov. Vyššie ocenenie Mastercard naznačuje, že trh od nej očakáva rýchlejší rast, no Visa môže byť z tohto pohľadu zaujímavejšia pre investorov.
Z hľadiska voľnej hotovosti (FCF yield), ktorú firmy vygenerujú po zaplatení všetkých výdavkov, má navrch opäť Visa. S výnosom okolo 3,3 % prekonáva Mastercard s hodnotou 2,7 %. V praxi to znamená, že Visa dokáže vytvoriť viac peňazí na každý investovaný dolár, čo je z pohľadu dlhodobého investora dôležitý signál. Mimoriadne vysoké marže oboch spoločností signalizujú silnú konkurenčnú výhodu, a to je presne to, čo by podľa nás mali investori hľadať pri výbere firiem, ktoré sa chystajú zaradiť do svojho portfólia. Ich prevádzkové aj čisté marže okolo 45–55 % sú niekoľkonásobne vyššie než priemer trhu.
Keďže tieto firmy potrebujú minimum hmotných aktív, dosahujú veľmi vysokú návratnosť investovaného kapitálu. Visa má ROCE 38 % a Mastercard až cez 57 %. Tento ukazovateľ nám indikuje kvalitný biznis model firiem. Peniaze investované do rozvoja sa zhodnocujú v nadpriemernej miere, čo je udržateľné vďaka efektu siete, pretože čím viac účastníkov v ich sieti, tým vyšší výnos z každého dolára. V prípade týchto firiem to hovorí o tom, že Visa dokáže z každých 100 USD, ktoré má investované, vytvoriť ročne zisk 38 USD. U Mastercard je to ešte viac, až 57 USD. Pre porovnanie, väčšina bežných veľkých firiem má ROCE niekde medzi 10 až 20 %. Napríklad Amazon má ROCE na úrovni 19 % a Tesla 9,5 % (ide však o odlišné biznis modely).
Hoci zadlženie v tomto odvetví nebýva vysoké, investori vnímajú pomer dlhu k kapitálu či úrokové krytie ako indikátory budúcej stability. V prípade Visy je dlh 20 miliárd USD, pričom pomer dlhu k vlastnému kapitálu (tzv. D/E) je 0,8, čo sa považuje za nízke. Mastercard má dlh mierne nižší, okolo 17,6 miliardy USD, no jeho D/E je až 2,8, čo znamená, že v pomere k vlastným zdrojom používa viac cudzieho kapitálu. Napriek tomu obe firmy zarábajú toľko, že nemajú problém svoj dlh splácať. Ukazovateľ úrokového krytia (koľkokrát dokážu zo zisku pokryť úroky) je u Visy 35× a u Mastercard 25×. To znamená, že aj keby im zisky klesli na polovicu, stále by mali dostatočný vankúš na splácanie svojich záväzkov.
Dividendy sú relatívne nízke. Firmy preferujú skôr spätné odkupy, no Visa ponúka o niečo vyšší dividendový výnos. Aj Mastercard vypláca štvrťročné dividendy a udržuje ich nepretržitý rast už 13 rokov v rade. Obe spoločnosti majú veľmi nízke payout ratio okolo 20 %. V porovnaní s priemerom S&P 500 sú pod priemerom z pohľadu dividendového výnosu, keďže sektor finančných služieb tradične vypláca menej a viac využíva spätné odkupy. Analyzované spoločnosti pravidelne odkupujú vlastné akcie, čím znižujú ich počet a zvyšujú zisk na akciu (EPS).
Pre lepšiu predstavivosť, väčšia z firiem za poslednú dekádu odkúpila asi 20 % všetkých akcií, Mastercard dokonca 24 %. Mnoho analytikov zdôrazňuje, že obe firmy majú potenciál ďalšieho rastu aj v nových oblastiach (B2B platby, otvorené bankovníctvo, kryptoplatby atď.) Celkovo investičné domy vnímajú Visu ako o trochu lacnejšiu a menej zadlženú alternatívu, kým Mastercard ako o niečo rýchlejšie rastúcu. Z pohľadu nami vybraných ukazovateľov je na tom tiež o niečo lepšie práve väčší z tejto dvojice – Visa. A to ako z pohľadu ocenenia, tak aj väčšej stability biznisu, keďže vyhráva v podstate v každom z kritérií, ktoré sme si určili.
Hrozby a príležitosti pre sektor
Najväčšou výhodou z nášho pohľadu je, že obe spoločnosti pôsobia v odvetví, do ktorého je veľmi ťažké vstúpiť. Vyžaduje si to totiž obrovské investície, dôveru trhu a roky budovania infraštruktúry. Práve to im dáva silnú konkurenčnú výhodu, ktorú známy investor Warren Buffett nazýva „moat“, teda ochranný val. Znamená to, že ich pozícia je dobre chránená pred novými hráčmi a konkurencia ich len ťažko dokáže nahradiť.
Sektor digitálnych platieb, v ktorom pôsobia Visa a Mastercard, má pred sebou stále obrovský potenciál. Vo svete sa stále obrovské množstvo nákupov realizuje v hotovosti a práve tu je obrovská diera, čo pre týchto obrov predstavuje ďalšie možnosti rastu. Ako sa totiž ľudia aj firmy učia platiť digitálne, objem transakcií cez ich siete prirodzene rastie. Navyše Visa a Mastercard sa aktívne prispôsobujú novým trendom a investujú do nových technológií.
Hoci konkurencia rastie, Visa a Mastercard majú obrovskú výhodu v dôvere, globálnej sieti a technologickom náskoku. Na druhej strane však, ako v každom odvetví, existujú určité riziká. Tým prvým je regulačné prostredie. To im síce môže komplikovať rast cien, ale paradoxne bráni tomu, aby sa na trh ľahko dostali noví hráči. V niektorých krajinách sa však čoraz viac presadzujú aj okamžité bankové prevody, ktoré môžu úplne obísť kartové siete. Vráťme sa ešte na chvíľu k regulačným zásahom, a to najmä v Európe a USA.
V EÚ už dnes platia prísne cenové stropy, napríklad Nariadenie EÚ o výmenných poplatkoch stanovuje, že interchange poplatok pri spotrebiteľských kartách nesmie prekročiť 0,2 % pre debetné a 0,3 % pre kreditné karty. Navyše, v roku 2023 Európska komisia predložila návrh nového súboru nariadení nazývaný „Payments Package“, ktorého súčasťou je aj Revised Payment Services Directive (PSD3) a nové nariadenie o okamžitých platbách. Tie majú podporiť open banking, sprístupniť platobný trh väčšiemu počtu hráčov a znižovať závislosť na kartových sieťach, čo je pre Visa a Mastercard jasné varovanie, že v EÚ budú musieť súťažiť s novými typmi konkurencie.
V USA sa pripravuje legislatíva známa ako Credit Card Competition Act (CCCA). Tento návrh zákona má za cieľ prinútiť veľké banky (s aktívami nad 100 miliárd USD), aby k svojim kartám umožnili prístup minimálne dvom nezávislým platobným sieťam. V praxi by to znamenalo, že transakcie by nemuseli ísť výhradne cez Visa alebo Mastercard, ale aj cez lacnejšie alternatívy (napr. Discover alebo menšie regionálne siete). Zákon má znížiť náklady obchodníkov, no zároveň by výrazne oslabil výsadné postavenie Visy a Mastercard. K máju 2025 návrh zatiaľ neprešiel, ale má dvojstrannú podporu v Senáte.
Komplikáciou je aj obmedzený prístup na niektoré veľké trhy, napríklad v Číne, kde vládne domácemu trhu UnionPay a americké firmy tam majú vstup dlhodobo komplikovaný. No v budúcnosti sa aj táto situácia môže zmeniť a otvoriť tak firmám dvere na obrovské trhy. Ďalšími obrovskými trhmi sú Afrika či India, v ktorých veľká časť populácie platí hotovosťou. A práve to sú regióny, kde majú Visa a Mastercard ešte pred sebou veľký priestor na expanziu a teda aj potenciál na dlhodobý rast. Ak si teda neviete vybrať, ktorého kandidáta z tejto dvojice preferovať vo vašom portfóliu, možno vám tento článok pomôže pri rozhodovaní.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spoločností môžete kúpiť TU.
