Amerika investuje do budúcnosti, Európa do betónu
Na oboch brehoch Atlantiku sa vyvíja celkom odlišný príbeh. Spojené štáty si zvolili cestu technológií, dát a umelej inteligencie. Európa naopak stavila na istotu, na investície do infraštruktúry, obrany a stability. Zatiaľ čo Washington rozvíja platformy budúcnosti, Brusel debatuje o pravidlách. Výsledkom je, že sa starý kontinent pomaly, ale isto vzďaľuje z centra technologického sveta.
Rozdiely sa začali prehlbovať už v prvej polovici roka. Keď sa v apríli uvoľnilo napätie v obchodnej politike Spojených štátov, Wall Street okamžite zareagovala. Trhy sa upokojili, Trumpova administratíva zvoľnila rétoriku a výsledková sezóna ukázala, kto ťahá svetovú ekonomiku vpred. Americkí technologickí giganti hlásili výnimočné výsledky aj odvážne plány. Nvidia sa vrátila na pozíciu najhodnotnejšej firmy sveta, stala sa vôbec prvou verejne obchodovanou spoločnosťou v histórií, ktorej hodnota prekonala 4 bilióny USD a jej akcie od aprílového prepadu vzrástli o 77 %. O téme si môžete prečítať v článku nižšie:
Celý technologický sektor v rámci indexu S&P 500 posilnil o 24 %, čím zabezpečil americkým akciám najlepší štvrťrok od začiatku roka 2023. Na druhej strane oceánu to však vyzerá inak. Európske trhy síce od začiatku roka mierne prekonávajú S&P 500, no nie vďaka technologickej sile, ale vďaka sektorom ako energetika, zbrojárstvo či infraštruktúra. Európa investuje, no do minulosti. USA vsádzajú na to, čo formuje budúcnosť.
Magnificent 7 ukazuje, kto tvorí budúcnosť
Najväčší rozdiel je v kvalite korporátnych lídrov. Sedem najväčších amerických spoločností, Nvidia, Apple, Microsoft, Amazon, Alphabet, Meta a Broadcom, má spoločnú trhovú hodnotu 18,8 bilióna USD. Ich európske náprotivky, SAP, ASML, Novo Nordisk, Hermès, LVMH, Roche a Nestlé dosahujú spolu len 2,2 bilióna USD. Ešte horším, z európskeho pohľadu, je fakt, že tento kontrast nie je výsledkom náhody.
Americká „Magnificent Seven“ stojí na čele technologickej transformácie. Všetky tieto firmy pôsobia v oblastiach, ktoré dnes definujú budúcnosť: umelá inteligencia, cloud computing, robotaxi, dátové platformy či digitálna infraštruktúra. Oproti tomu v európskej sedmičke sú len dve technologické spoločnosti, SAP a ASML. Zvyšok predstavujú výrobcovia luxusného tovaru, farmaceutické koncerny a potravinárske značky. Stabilné, rešpektované, no nie inovačné.
Rozdiel je ešte očividnejší pri pohľade na jednotlivé firmy. Nvidia dnes dosahuje hodnotu 3,47 bilióna EUR, viac než všetkých sedem najväčších európskych firiem dohromady. Je to firma, ktorá nepredáva produkty pre dnešok, ale stavia základy pre svet zajtrajška. Jej grafické čipy poháňajú AI modely od výskumných laboratórií až po cloudové riešenia veľkých korporácií.
„Zatiaľ čo ostatní využívajú AI na vylepšenie svojich služieb, Nvidia dodáva samotný základ, na ktorom sú tieto ambície postavené,“ komentovala Natalie Hwang, zakladateľka investičnej spoločnosti Apeira Capital. „Bez nej by zvyšok Magnificent Seven nemohol fungovať. Je ich neviditeľnou chrbticou.“
Obrovské sú aj kapitálové výdavky spojené s umelou inteligenciou. Len štyri americké firmy Meta, Amazon, Alphabet a Microsoft plánujú v roku 2025 preinvestovať viac než 320 miliárd USD do AI infraštruktúry. Väčšina pôjde do výstavby hyperscale dátových centier, optimalizácie inferenčných procesov a vývoja nových modelov umelej inteligencie. To nie sú náklady, to je strategická výstavba ekonomiky budúcnosti.
Európa má značky, Američania víziu
Európa zatiaľ v oblasti AI, veľmi mierne povedané, spí. Aj keď má kvalitných inžinierov, výskumné centrá a prísne etické štandardy, chýba jej kapitál, rýchlosť a technologické korene. Miesto expanzie sa sústreďuje na reguláciu. Miesto rizika na opatrnosť. A zatiaľ čo Európa rokuje o etike, USA už implementujú.
Práve tento rozdiel v tempe a odvahe vystihol Jamie Dimon, šéf JPMorgan Chase, počas vystúpenia v Dubline. „Európa tvorila 90 % HDP USA, dnes je to len 65 %. Prehrávate,“ odkázal bez servítky. Podľa neho sú na vine nadmerná regulácia, rozdrobenosť a slabá produktivita. Odkázal na správu bývalého prezidenta ECB Maria Draghiho, ktorá odporúča ročné investície vo výške 800 miliárd EUR na podporu európskej konkurencieschopnosti. Ale zároveň dodal: „My máme obrovský silný trh a firmy so schopnosťou pôsobiť globálne. Vy ste to tiež mali. Ale strácate to.“
A to je jadro problému. Európa nemá nedostatok kvalitných značiek. Má nedostatok vízie. V súčasnosti sa technologické talenty aj kapitál koncentrujú v USA. Zatiaľ čo investori sledujú vývoj modelov GPT a kvantových počítačov, v Európe sa analyzuje výška emisií a veľkosť porcií v reštauráciách. Rotácia trhu síce priniesla nový impulz aj pre niektoré európske akcie.
No je čoraz zrejmejšie, že tie najkvalitnejšie, najvýkonnejšie a najvplyvnejšie firmy zostávajú v USA. V Európe sa inovácie hľadajú ako ihly v kope sena. Existujú, ale treba ich hľadať s lupou, trpezlivosťou a nádejou. Európa sa tak musí rozhodnúť, chce byť technologicky suverénna alebo len priemyselný skanzen s výborným vínom, krásnou architektúrou a silnými značkami z minulého storočia? Bez technologickej transformácie ostane relevantná už len z historického pohľadu.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.
