Vojna v Iráne otriasa trhmi. Tieto akcie môžu byť víťazmi

Prečo vojna v Iráne mení pravidlá hry

Svetové trhy zažili v uplynulých dňoch povedzme, že nepekné prebudenie do reality, keď napätie v Perzskom zálive vymazalo 690 miliárd USD z trhovej hodnoty akcií. Hoci investori geopolitické riziká často ignorujú, hrozba totálneho konfliktu je tentoraz príliš hmatateľná na to, aby ju Wall Street ignorovala. Takže, ak ste doteraz nepoznali Hormuzský prieliv, zapamätajte si ho. Strategický význam tohto 33 kilometrov širokého prielivu je nespochybniteľný. Týmto úzkym hrdlom denne preteká približne 20,0 % celosvetovej produkcie ropy. To je dostatočné množstvo na to, aby investori spozorneli.

Hormuzom však neprúdi len ropa. Významná časť lodí preváža aj LNG, teda skvapalnený zemný plyn. Pre Európu sa LNG po vojne začatí vojny na Ukrajine stal kľúčovou náhradou za ruský plyn a približne 13 % globálnych tokov tejto komodity prechádza práve cez Hormuzský prieliv. Riziko sa navyše rýchlo premenilo na realitu. Katarská spoločnosť QatarEnergy po útokoch iránskych dronov dočasne pozastavila produkciu v dvoch LNG komplexoch, ktoré zabezpečujú približne pätinu svetových dodávok skvapalneného plynu.

Katar patrí medzi troch najväčších exportérov LNG na svete a výpadok jeho produkcie môže priamo zasiahnuť približne 15 % dovozu LNG len do Európskej únie. Európske ceny plynu tak vyskočili o približne 50 % na ročné maximum okolo 47 EUR za megawatthodinu a následne sa priblížili aj k hranici 60 EUR. Ešte výraznejšie dôsledky však konflikt vyvoláva v Ázii, ktorá je na dodávkach energie z Perzského zálivu ešte závislejšia než Európa.

Najviditeľnejšie sa to prejavilo v Južnej Kórei, kde technologicky orientovaný index KOSPI zaznamenal historický prepad približne o 12 %, čo predstavuje najväčší pád od finančnej krízy v roku 2008 a vymazanie trhovej hodnoty približne 270 miliárd USD. Investori reagovali panickým výpredajom najmä v technologickom sektore, pričom akcie Samsungu klesli o 11,5 % a SK Hynix o 9,9 %, keďže juhokórejská ekonomika patrí medzi najväčších dovozcov energie z regiónu a rast cien ropy či plynu okamžite zvyšuje náklady tamojšieho priemyslu. Čína, ako najväčší importér ropy na svete taktiež tlačí na USA, a India hľadá nové nové možnosti (opäť pravdepodobne Rusko), keďže cez Hormúz k nej prúdi 40 % ropy.

Takže suma sumárum. Blízky východ sa ocitol v plameňoch. Volatilita na trhoch okamžite vystrelila, pričom investori v panike prepisujú ocenenia rizikových aktív. Kým cestovný ruch krváca, zbrojárske firmy a technologické firmy v sektore obrany zažívajú nálety nákupných objednávok. Konflikty totiž vždy menia investičnú mapu trhu a kapitál sa rýchlo presúva tam, kde rastie dopyt po bezpečnosti, technológiách a energiách. V tomto článku sa preto pozrieme na spoločnosti a sektory, ktoré by z aktuálneho napätia mohli potenciálne profitovať. Ešte predtým je však dôležité zdôrazniť, že nejde o investičné odporúčania, ale skôr o analytický pohľad, ktorý má pomôcť lepšie pochopiť, ako geopolitika ovplyvňuje finančné trhy.

Železný dáždnik a rekordné rozpočty

USA a Izrael disponujú výrazne sofistikovanejšími zbraňovými systémami než Irán, od presne navádzaných striel cez pokročilé radarové systémy až po viacvrstvovú protivzdušnú obranu. Pôvodný plán operácie v Iráne bol relatívne jednoduchý, zasiahnuť tvrdo a rýchlo, ochromiť vojenskú infraštruktúru a prinútiť režim k ústupu skôr, než sa konflikt premení na zdĺhavú vojnu. Realita je však oveľa komplikovanejšia. Irán sa opiera o rozsiahly arzenál balistických rakiet a snaží sa presýtiť protivzdušnú obranu svojich protivníkov neustálymi útokmi. Kľúčová otázka preto znie: komu sa minú zásoby skôr?

USA a Izrael totiž musia chrániť širokú sieť cieľov, cez vlastné základne, diplomatické misie, Izrael samotný až po spojencov v Perzskom zálive. Ak by sa zásoby protivzdušnej obrany začali rýchlo míňať, mohli by sa ocitnúť pred nepríjemnou voľbou, ktoré ciele budú prioritou. Presné zbrane Západu sú síce technologicky špičkové, no zároveň extrémne drahé a ich výroba je pomalá. Ak sa zásoby vyčerpajú, ich doplnenie môže trvať mesiace.

Irán pritom už v prvých 48 hodinách konfliktu odpálil viac než 2 500 rakiet a dronov, čomu vojenskí stratégovia hovoria stratégia zahltenia obranných systémov nepriateľa skôr, než sa vyčerpajú jeho vlastné zásoby. Aj tie však vykazujú známky opotrebovania. Zatiaľ čo počas prvých dní útokov odpálil desiatky rakiet denne, v posledných dňoch sa počet znížil napríklad na približne 20 rakiet denne, oproti približne 90 počas predchádzajúcich dní. Práve tu sa konflikt začína premietať aj do ekonomiky a finančných trhov. Každá raketa, ktorá je vystrelená alebo zachytená protivzdušnou obranou, totiž v praxi znamená jediné, armády budú musieť tieto zásoby opäť doplniť.

A práve dopĺňanie arzenálov je moment, keď prichádzajú na rad veľké zbrojárske spoločnosti. Konflikt vysokého tempa spotreby zbraní automaticky generuje nové objednávky na rakety, radarové systémy či protivzdušnú obranu. Lockheed Martin už dnes reportuje rekordný objem nevybavených objednávok vo výške približne 194,0 miliárd USD. Inými slovami, vlády po celom svete zrýchľujú nákupy moderných zbraňových systémov.

Podobnú dynamiku vidno aj pri RTX Corporation, ktorej výsledky podporuje nasadenie útočných rakiet Tomahawk počas operácie Epic Fury. Tieto rakety, vyrábané divíziou Raytheon, sú symbolom modernej kinetickej vojny, a teda konfliktu, kde presnosť a technologická prevaha často rozhodujú viac než samotná palebná sila. Okrem týchto dvoch zbrojárskych gigantov, by zo súčasnej situácie mohli ťažiť aj firmy, ako Northrop Grumman, Boeign či L3Harris. Každý takýto konflikt tak neznamená len geopolitické napätie, ale aj masívny cyklus dopĺňania zásob, ktorý sa priamo premieta do rastúcich objednávok pre obranný priemysel.

Menšie články v zbrojárskom sektore

No aby ste si nemysleli, že si svoju prácu odfláknem vymenovaní najväčších amerických zbrojoviek. Z konfliktu budú s istotou ťažiť aj menší hráči, alebo ak chcete dodávatelia subsystémov. Moderné vojny totiž stoja na širokom ekosystéme dodávateľov technológií, materiálov a servisných služieb. Malé firmy ako Innovative Aerosystems, ktoré sú kľúčovými dodávateľmi pre programy stíhačiek F-16, ukazujú, že v tomto sektore nie sú dôležití len giganti.

Práve tieto firmy často stoja v pozadí, no bez ich komponentov by moderné zbraňové systémy jednoducho nemohli fungovať. Dobrým príkladom je firma ATI, ktorá dodáva špeciálne zliatiny a materiály používané v prúdových motoroch, lietadlách či obranných systémoch. S rastúcou výrobou vojenských lietadiel a motorov novej generácie rastie aj dopyt po týchto vysoko špecializovaných materiáloch, pričom firma už dnes stojí na dlhodobých kontraktoch a rozširuje portfólio niklových zliatin.

Dôležitý článok reťazca predstavujú aj servisné firmy. AAR Corporation sa špecializuje na distribúciu dielov, údržbu a servis lietadiel pre armády aj komerčné flotily. Pri rastúcej intenzite vojenských operácií totiž prudko rastie aj dopyt po údržbe, náhradných dieloch a logistických službách. prilepený text Technologickú vrstvu obranného sektora reprezentuje napríklad Innovative Solutions & Support (ISSC), ktorá vyvíja avionické systémy a digitálne riadiace počítače pre stíhačky vrátane programu F-16. V modernom letectve pritom práve elektronika a softvér čoraz viac rozhodujú o bojových schopnostiach lietadiel.

Drony dnes zohrávajú na modernom bojisku čoraz väčšiu úlohu. Ukázala to už vojna na Ukrajine aj konflikty na Blízkom východe, kde bezpilotné lietadlá dokážu relatívne lacno zničiť techniku za milióny dolárov. Pre armády je preto vývoj dronov a autonómnych systémov čoraz väčšou prioritou. Firmy ako Kratos Defense & Security Solutions sa práve na tento segment silno zameriavajú a očakávajú, že tržby z hypersonických a bezpilotných systémov by mohli do roku 2026 narásť až na približne 400 miliónov USD.

Zaujímavým hráčom je aj Astronics Corporation, ktorá dodáva elektronické a energetické systémy pre lietadlá, drony a vojenské platformy. Rast bezpilotných systémov a elektrifikácie letectva zvyšuje dopyt po avionike (elektronických systémov používaných v lietadlách či dronoch) a palubných technológiách, čo sa už odráža aj v rekordných tržbách spoločnosti. A keď už sme pri tých dronoch. Tie dnes zohrávajú na modernom bojisku čoraz väčšiu úlohu.

Ukázala to už vojna na Ukrajine aj konflikty na Blízkom východe, kde bezpilotné lietadlá dokážu relatívne lacno zničiť techniku za milióny dolárov. Pre armády je preto vývoj dronov a autonómnych systémov čoraz väčšou prioritou. Firmy ako Kratos Defense & Security Solutions sa práve na tento segment silno zameriavajú a očakávajú, že tržby z hypersonických a bezpilotných systémov by mohli do roku 2026 narásť až na približne 400 miliónov USD. Ďalšími hráčmi sú Karman Holdings, alebo Ducommun.

Obranný priemysel sa tak postupne mení na high-tech sektor s vysokými maržami a rýchlymi cyklami inovácií, čo začína priťahovať aj veľkých inštitucionálnych investorov. Aktuálna eskalácia konfliktu v Iráne, ktorá sa už preliala aj do Európy a Saudskej Arábie, pôsobí v zbrojárskom sektore ako silný katalyzátor. Obranný sektor pritom neťaží len z Blízkeho východu, ale profituje aj z napätia v Grónsku, Venezuele či na Ukrajine.

Vojna na inom fronte

Irán predstavuje permanentnú hrozbu aj v digitálnom priestore, kde ako tretí najväčší sponzor kybernetických útokov ovláda 5,0 % globálneho podielu. Cielene útočí na americké vládne agentúry a korporácie, ktoré momentálne zápasia s nedostatočnou ochranou. Neviditeľná frontová línia vyvoláva obrovský tlak na bezpečnosť, čo núti súkromný aj štátny sektor neustále zvyšovať rozpočty určené na ochranu kritickej digitálnej infraštruktúry.

Prechod k úspešnej investičnej stratégii si vyžaduje pochopenie toho, že obrana a kybernetická bezpečnosť ponúkajú rast aj v časoch neistoty. Kým ropa podlieha volatilite, tieto sektory majú pred sebou jasný výhľad vďaka štátnym kontraktom. Nasledujúci prehľad konkrétnych titulov pomôže investorom identifikovať, kam aktuálne prúdi kapitál hľadajúci bezpečie aj zisk v týchto geopoliticky mimoriadne pohnutých a nepokojných časoch.

Ešte predtým, než sa pozrieme na sektor IT bezpečnosti, stojí za zmienku aj technologický hráč Palantir, ktorý prináša do moderných konfliktov úplne novú vrstvu dátovej analytiky a umelej inteligencie. Jeho AI systém Maven dokáže v reálnom čase analyzovať obrovské množstvo dát zo senzorov, satelitov či dronov a identifikovať potenciálne hrozby priamo na bojisku. Práve schopnosť rýchlo spracovať informácie a premeniť ich na rozhodnutia robí z Palantiru firmu, ktorú investori v obrannom sektore pozorne sledujú.

No poďme už na čisto kyberbezpečnostných hráčov. Firmy Crowdstrike a Palo Alto Networks dominujú v tomto sektore, ktorý je imúnny voči škrtom v IT rozpočtoch firiem. Celý tento segment rastie tempom 12,0 % ročne, čo zaručuje stabilitu tržieb aj v náročnom prostredí. Investori oceňujú najmä predvídateľné predplatné za služby, ktoré robí tieto tituly vysoko atraktívnymi počas nárastu napätia, kedy digitálna ochrana dát nadobúda pre korporácie úplne novú prioritu. Navyše obidve spoločnosti boli zasiahnuté nedávnym výpredajom softvéru, ktorý vyvolala umelá inteligencia, takže ich akcie sa dnes predávajú so zľavou.

Záver

Zhodneme sa na tom, že globálne konflikty sú nepochybne ľudskou tragédiou, no vo finančnom svete predstavujú bod zlomu, kedy sa mení rovnováha svetovej moci. Investor musí vždy zachovať chladnú hlavu a aktívne vyhľadávať hodnotu tam, kde sa rodia nové trendy a bezpečnostné potreby ľudstva. Globálne výdavky na obranu majú do roku 2030 dosiahnuť 3,1 bilióna USD, čo vytvára pre firmy v tomto segmente priestor na expanziu.

Len v USA sa uvažuje o rozpočte vo výške 1,5 bilióna USD, ak prejde najnovší návrh Trumpovej administratívy. Tento kapitálový tok sa nepretavuje len do nákupu munície, ale smeruje najmä do modernizácie a digitálnych systémov. Európa napríklad po ruskej invázii na Ukrajinu výrazne zvýšila svoje vojenské výdavky. Mnohé krajiny NATO sa zaviazali investovať minimálne 2 % HDP do obrany. Niektoré štáty dokonca plánujú ešte vyššie výdavky. Podobný trend vidíme aj v Ázii. Japonsko, Južná Kórea či Austrália postupne zvyšujú vojenské rozpočty, najmä kvôli rastúcej moci Číny.

Geopolitika tak ovplyvňuje finančné trhy možno viac, ako so mnohí myslia. Z pohľadu fundamentov vidíme, že mnohé firmy v sektore dosahujú rekordný cash flow, ktorý im umožňuje masívne investície do vývoja. Sektor obrany sa tak stáva bezpečným prístavom, kde sa štátne garancie stretávajú s technologickým progresom. Mnohé firmy zároveň využívajú prebytočnú hotovosť na to, aby prebehla strategická akvizícia menších inovatívnych konkurentov.

Na konci článku sa pozrieme aj ďalšiu zaujímavú možnosť expozácie voči zbrojárskym firmám. Investori, ktorí nechcú vyberať jednotlivé akcie, môžu využiť aj sektorové ETF. Medzi najznámejšie patrí iShares U.S. Aerospace & Defense ETF, ktorý sleduje výkonnosť amerického obranného sektora. Ďalšou možnosťou je SPDR S&P Aerospace & Defense ETF alebo Invesco Aerospace & Defense ETF. Tieto fondy poskytujú širokú expozíciu voči firmám pôsobiacim v oblasti obrany, letectva a vojenských technológií. Výhodou ETF je diverzifikácia. Investor tak získava expozíciu voči celému sektoru bez potreby vyberať konkrétne spoločnosti.

• iShares U.S. Aerospace & Defense ETF (ITA) – zameriava sa na najväčších amerických výrobcov zbraní.
• Invesco Aerospace & Defense ETF (PPA) – zahŕňa firmy zapojené do obrany, bezpečnosti a vládnych služieb.
• SPDR S&P Aerospace & Defense ETF (XAR) – ponúka rovnomernú expozíciu voči veľkým aj malým hráčom v sektore.
• Global X Cybersecurity ETF (BUG) – keby ste to chceli hrať viac na kyberbezpečnosť

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.