Boj vo Fede medzi opatrnosťou a odvahou
Americká centrálna banka Fed zažila v septembri jedno z najnapätejších zasadnutí za posledné mesiace. Zverejnená zápisnica ukázala, že medzi jej členmi panuje neobvyklý rozkol. Aby bolo jasné, všetci sa zhodujú, že vysoké úroky už ekonomiku brzdia a treba ich začať znižovať. Otázkou však je – ako rýchlo a o koľko.
Hlavný architekt americkej menovej politiky po prvýkrát v tomto roku znížil svoju kľúčovú sadzbu o 0,25 %, čím ju posunul do pásma 4,00 % až 4,25 %. Dôvodom bolo zhoršovanie situácie na trhu práce, pribúda menej nových pracovných miest a firmy sú opatrnejšie pri prijímaní zamestnancov. Aj tak však väčšina ekonomických ukazovateľov zatiaľ neukazuje na veľké spomaľovanie.
Hlasovanie o znížení bolo mimoriadne tesné. Z 19 členov výboru ich 10 podporilo zníženie o štvrtinu percenta, zatiaľ čo 9 by radšej sadzby nechalo nezmenené. Nový guvernér Stephen Miran dokonca žiadal razantnejší krok a ním bolo zníženie o 0,50 %. Podľa neho by to posilnilo dôveru podnikov aj spotrebiteľov. Väčšina jeho kolegov však zvolila opatrnosť, aby sa Fed neponáhľal do rizika opätovného rastu cien.
Fed sa tak ocitol v zložitej pozícii. Na jednej strane chce zabrániť rastu nezamestnanosti, na druhej sa obáva, že ak bude konať prirýchlo, inflácia sa môže znova rozbehnúť. Väčšina členov preto hovorí o potrebe „neutrálnej“ úrovne sadzieb a to takej, ktorá ekonomiku nebrzdí, ale ani ju príliš nepodporuje.
Ekonomika sa síce spomaľuje, no stále sa drží nad očakávaniami. Niektorí predstavitelia Fedu upozornili, že finančné podmienky, teda dostupnosť úverov, úroky na hypotékach a firemných pôžičkách, sú už teraz uvoľnenejšie, než by si banka priala. Trh tak začína počítať s lacnejšími peniazmi skôr, než o nich Fed definitívne rozhodol.
Keď chýbajú dáta, rozhoduje intuícia
Zasadnutie ovplyvnili aj politické okolnosti. V Spojených štátoch totiž prebieha odstávka vlády (shutdown), ktorá zastavila prácu viacerých úradov vrátane Ministerstva práce a Ministerstva obchodu. Tie zvyčajne dodávajú Fedu kľúčové dáta o inflácii, nezamestnanosti či výdavkoch domácností. Momentálne však žiadne nové čísla neprichádzajú, takže pri najbližšom zasadnutí bude Fed rozhodovať bez aktuálnych údajov, prakticky naslepo.
Diskutovalo sa aj o clách, ktoré zaviedla administratíva Donalda Trumpa. Väčšina členov sa zhodla, že tieto opatrenia by nemali mať dlhodobý vplyv na infláciu. Podľa nich sú skôr dočasnou prekážkou, ktorá ekonomiku výraznejšie nezasiahne. Fed zároveň pokračuje v predaji dlhopisov, čím znižuje objem peňazí v obehu. Bankové rezervy sa pomaly zmenšujú, no vedenie je so súčasným tempom spokojné. Chce, aby sa ekonomika prispôsobovala postupne, bez náhlych otrasov.
Zverejnená zápisnica napokon ukazuje centrálnu banku, ktorá balansuje medzi dvoma cieľmi: podporiť ekonomiku, no zároveň si udržať kontrolu nad infláciou. Väčšina členov očakáva ešte dve zníženia sadzieb do konca roka, hoci názory na ich rozsah sa líšia. Podobný rez očakáva až 8 z desiatich analytikov. Strážca inflácie tak vstupuje do neľahkého obdobia, v ktorom každý krok môže ovplyvniť trhy po celom svete. Kým jedni žiadajú rozhodnosť, druhí varujú pred prehnanou horlivosťou. V tejto situácii už nejde len o ekonomické modely, ale aj o dôveru, či Fed dokáže udržať stabilitu bez toho, aby spôsobil ďalšiu búrku.
Ďalšie zaujímavosti zo sveta investovania
Akcie jednotlivých spoločností si môžete kúpiť TU.
