V Číne sa vďaka AI a robotizácii roztrhlo vrece s IPO

Čínske burzy opäť priťahujú miliardy

Čínsky trh s novými akciami sa po slabších rokoch znovu rozbehol. Burzy v Hongkongu a Šanghaji získali z IPO a sekundárnych zalistovaní od začiatku roka viac než 54 miliárd USD, čím už prekonali viac než 46 miliárd USD za celý minulý rok. Spoločne tak predstavujú približne 21 % peňazí získaných na svetových burzách, viac má iba americký Nasdaq.

Najväčšiu pozornosť pritom nepriťahujú tradičné firmy, ale spoločnosti spojené s umelou inteligenciou, čipmi a robotikou. Čínsky výrobca pamätí CXMT získal v júli na šanghajskom STAR Markete viac než 8,6 miliardy USD a jeho akcie počas prvého dňa vzrástli o 466 %. O niekoľko týždňov neskôr vstúpil na burzu výrobca humanoidných robotov Unitree.Ten získal približne 905 miliónov USD a akcie uzavreli prvý deň o 460 % vyššie.

Obe firmy dobre ukazujú, čo dnes čínski investori hľadajú. CXMT je domácou alternatívou k Samsungu, SK Hynixu a Micronu v pamäťových čipoch, ktoré sú potrebné aj v serveroch pre umelú inteligenciu. Unitree zase patrí medzi najväčších výrobcov humanoidných robotov a v roku 2025 dodalo viac než 5 500 kusov. V oboch prípadoch sa k rastúcemu trhu pridáva ešte jeden faktor: snaha Číny vyrábať technológie doma a obmedziť závislosť od zahraničných dodávateľov.

Kontrastom je Shein. Internetový predajca lacnej módy získal v Hongkongu približne 1,7 miliardy USD, no jeho debut sprevádzal pokles akcií až o približne 10 %. Shein zostáva veľkou spotrebiteľskou značkou, ale investori dnes podstatne ochotnejšie posielajú peniaze do firiem, ktoré sa dajú spojiť s AI, čipmi a automatizáciou. Viac o Sheine a o tom, prečo stratil tri štvrtiny svojej hodnoty, sa dozviete v článku nižšie:

Peking technologickým firmám otvoril dvere na burzu

Za rastom počtu IPO nestojí iba nálada investorov. Čínska vláda chce cez kapitálový trh financovať odvetvia, ktoré považuje za dôležité pre budúcu ekonomiku a technologickú nezávislosť od USA. Šanghajská burza preto v júni rozšírila pravidlá, ktoré uľahčujú vstup na STAR Market firmám z umelej inteligencie, robotiky, kvantových technológií, biotechnológií či ďalších mladých odvetví.

Dôležité je, že na burzu sa môžu jednoduchšie dostať aj firmy, ktoré ešte nezarábajú. Takzvaný piaty štandard STAR Marketu umožňuje vstup spoločnostiam so strategickou technológiou a dostatočným komerčným potenciálom, aj keď zatiaľ nevykazujú zisk. Pri vývoji čipov, veľkých jazykových modelov alebo robotov totiž firmy často roky investujú do výskumu skôr, než sa dostanú k stabilnému zisku.

Domáce technologické firmy získajú kapitál na vývoj a výrobu a fondy, ktoré ich financovali ešte ako súkromné spoločnosti, dostanú možnosť svoje investície postupne speňažiť. Už v polovici júna smerovalo k IPO v Šanghaji a Šen-čene takmer 50 čipových, robotických a ďalších technologických spoločností, ktoré plánovali získať najmenej 18,7 miliardy USD.

Zároveň sa mení miesto, kde čínske firmy vstupujú na burzu. Pred rokmi bol prirodzenou voľbou New York, no prísnejšia kontrola zo strany USA aj Číny tento proces skomplikovala. Firmy zo strategických odvetví preto častejšie zostávajú v Šanghaji alebo si vyberajú Hongkong, kde sa jednoduchšie dostanú aj k zahraničnému kapitálu. Podobnú cestu napokon zvolil aj Shein, ktorý predtým skúšal New York aj Londýn.

Pre Peking má tento presun ešte jeden význam. Peniaze čínskych investorov namiesto financovania nehnuteľností alebo tradičných odvetví smerujú do oblastí, v ktorých chce krajina súperiť so Spojenými štátmi. Burza sa tak stáva súčasťou priemyselnej politiky podobne ako štátne dotácie, lacné úvery alebo investičné fondy.

Prvé prepady ukazujú druhú stranu nadšenia

Rast o stovky percent počas jediného dňa však neznamená, že sa hodnota firmy za pár hodín skutočne znásobila. Pri čínskych technologických IPO často prichádza na trh iba malá časť všetkých akcií, zatiaľ čo dopyt drobných investorov je vysoký. Keď veľa kupujúcich bojuje o obmedzený počet akcií, cena môže vyrásť ďaleko nad úroveň, ktorú podporujú výsledky firmy.

Unitree je dobrým príkladom. Po prvom dni bola firma na burze ocenená približne na 50 miliárd USD, hoci jej tržby za rok 2025 dosiahli približne 250 miliónov USD. Od maxima počas debutu však akcie následne klesli o viac než 40 %. Investori tak veľmi rýchlo dostali pripomienku, že zaujímavá technológia a dobrá cena akcie nie sú to isté.

Podobné riziko platí aj pre ďalšie firmy, ktoré sa na burzu dostanú bez zisku. Nové pravidlá majú pomôcť financovať technológie, ktoré potrebujú roky vývoja, zároveň však presúvajú väčšiu časť rizika na investorov. Pri mnohých z týchto firiem sa až v ďalších rokoch ukáže, či dnešné vysoké očakávania dokážu naplniť aj výsledkami.

Ďalší problém vzniká pri samotných čínskych indexoch. Nové technologické firmy môžu vyrásť na burze veľmi rýchlo, no hlavné indexy ich zachytia až s veľkým oneskorením. CXMT sa po IPO stala jednou z najhodnotnejších čínskych spoločností, no do CSI 300, ktorý má podobnú úlohu ako S&P 500 v USA, sa pre pravidlá technologického trhu STAR pravdepodobne nedostane skôr než na konci roka 2027.

Ak bude podobných IPO pribúdať, hlavný čínsky index môže čoraz horšie odrážať časť trhu, do ktorej dnes smeruje najviac peňazí. Pre investorov sledujúcich Čínu cez indexové fondy je to podstatné, pretože v ich portfóliu môžu mať veľké zastúpenie tradičné firmy, zatiaľ čo nové spoločnosti z čipov, AI a robotiky zostanú mimo indexu. Viac o tomto probléme sa dozviete v článku nižšie:

Čína tak vytvorila kombináciu, ktorá dnes novým emisiám praje. Peking im otvoril jednoduchšiu cestu na burzu, AI a robotika priťahujú investorov a po rokoch slabšej aktivity prichádza naraz viac veľkých technologických firiem. O tom, či dnešné ocenenia vydržia, však nebude rozhodovať počet investorov prihlásených do IPO, ale to, koľko z týchto spoločností dokáže po prvom nadšení skutočne vybudovať ziskový biznis.

Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.