Štát pri dverách Intelu
Intel, kedysi neotrasiteľná ikona amerického čipového priemyslu, v posledných dňoch príjemne prekvapil investorov. Jeho akcie včera vyskočili o viac než 7 % a za posledný týždeň až o 20 %, keďže sa objavili správy, že vláda USA zvažuje kúpu podielu v spoločnosti. Cieľ je pomôcť dokončiť obrovský čipový komplex v Ohiu, ktorý sa už niekoľkokrát oneskoril.
Keď Intel v roku 2022 projekt predstavil, hovorilo sa o počiatočnej investícii 20 miliárd USD s možnosťou navýšenia až na 100 miliárd USD. V areáli mali vyrásť dve špičkové továrne a výroba mala odštartovať v roku 2025. Dnes je však jasné, že spustenie príde až v 30. rokoch. Za meškaním stoja technologické problémy, komplikácie s dodávkami aj rozhodnutia nového vedenia.
Spoločnosť samotná tieto správy nekomentovala. Jej hovorca len uviedol, že Intel podporuje úsilie prezidenta Donalda Trumpa posilniť technologické a výrobné postavenie USA. Informácia pritom vyšla na povrch len pár dní po tom, čo sa Trump stretol s generálnym riaditeľom Lip-Bu Tanom. Ten sa stal šéfom v roku 2024 po odvolaní Pata Gelsingera a práve on projekt v Ohiu ešte viac oddialil.
Spojené štáty už niekoľko rokov robia všetko pre to, aby sa výroba polovodičov vrátila domov. V roku 2022 prijal prezident Joe Biden zákon CHIPS Act, ktorý priniesol miliardové investície do domácej výroby. Cieľom bolo znížiť závislosť od Ázie a pripraviť sa na možné narušenie dodávateľských reťazcov. Teraz ide Trumpova administratíva ešte ďalej a zvažuje, že do kľúčových podnikov vstúpi priamo ako spoluvlastník.
Bitka o budúcnosť
Akcie Intelu však neustále reagujú na politické dianie. Začiatkom augusta oslabili o 4 %, keď Trump verejne vyzval Lip-Bu Tana na odstúpenie. Dôvodom mali byť jeho údajné investície do stoviek čínskych technologických firiem, pričom niektoré majú väzby na armádu. Podľa senátora Toma Cottona ide o vážny problém, najmä preto, že Intel čerpá vyše 8 miliárd USD z amerického štátneho programu na podporu výroby čipov. Po osobnom stretnutí Trump svoju požiadavku stiahol. O téme viac v článku nižšie:
Intel dnes čelí silnému technologickému tlaku. V oblasti umelej inteligencie má jasne navrch konkurencia, najmä Nvidia a AMD. Pokus zmeniť firmu na zmluvného výrobcu čipov po vzore TSMC zatiaľ nevychádza. Hlavným zákazníkom zlievarenskej divízie je stále samotný Intel a kľúčová technológia 18A ešte nedosahuje parametre, ktoré by pritiahli väčších klientov.
Firma však stále bojuje o svoje miesto. Podpísala dohody s Amazonom a Microsoftom na výrobu čipov podľa vlastných návrhov. A do hry vstupuje aj nedávne rozhodnutie Bieleho domu, keďže vláda si bude brať 15 % z predaja čipov Nvidie a AMD určených pre Čínu. Ide o jasný signál, že polovodiče sa stali nielen biznisom, ale aj nástrojom geopolitického vplyvu. Intel tak stojí na križovatke. Na jednej strane má šancu získať priamu podporu vlády, na druhej strane ho brzdí politický tlak, technologický sklz a neúprosná konkurencia.
Akcie Intel
Akcie firmy za posledných 12 mesiacov vzrástli o +15,3 % a aktuálne sa obchodujú za 23,9 USD. Pri tejto cene sa akcie firmy obchodujú za 24,6 očakávaného zisku na akciu (Forward P/E) a 15,4 násobok EV/EBITDA. Súčasná trhová kapitalizácia firmy je 104,5 miliárd USD.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie firmy si môžete kúpiť TU.
