Spojením Rio Tinto a Glencore môže vzniknúť ťažobný megagigant

Možná fúzia na linke Rio Tinto a Glencore

Správa o rokovaniach medzi Rio Tinto a Glencore na prvý pohľad zapadá do bežného toku ekonomických správ. Dvaja veľkí hráči, opatrné vyjadrenia, žiadne konkrétne čísla o cene ani termínoch. Lenže v skutočnosti ide o oveľa viac než o ďalšiu potenciálnu fúziu. Ide o otázku, kto bude mať v rukách suroviny, bez ktorých sa moderná ekonomika jednoducho nepohne.

Ak by Rio Tinto Glencore skutočne prevzalo, vznikol by najväčší ťažobný koncern na svete s kombinovanou trhovou kapitalizáciou približne 207 miliárd USD. To by znamenalo zosadenie doterajšieho lídra, skupiny BHP Group, ktorej hodnota sa pohybuje okolo 161 miliárd USD. Spojenie firiem by vytvorilo podnik s ročnými tržbami na úrovni 300 miliárd USD. Nešlo by o kozmetickú zmenu poradia, ale o zásadný posun v rovnováhe síl v celom odvetví.

Dôvod, prečo sa o takomto kroku vôbec uvažuje, je jednoduchý. Ťažobný priemysel stojí pred najväčšou zmenou za posledné desaťročia. Svet sa snaží prejsť na čistejšie zdroje energie, elektrifikuje dopravu a masívne investuje do dátových centier a umelej inteligencie. To všetko stojí na kovoch, najmä na medi. Z kedysi „obyčajnej“ priemyselnej suroviny sa stala strategická komodita, bez ktorej sa nové technológie nezaobídu. Firmy, ktoré ju dokážu dlhodobo zabezpečiť, získavajú výhodu, ktorú konkurencia len ťažko dobehne.

Meď v hlavnej úlohe

Práve snaha zabezpečiť si prístup k medi vysvetľuje, prečo sa v ťažobnom sektore rozbehla vlna konsolidácie. Pripravované spojenie spoločností Anglo American a Teck Resources má vytvoriť silného producenta medi. Rokovania medzi Rio Tinto a Glencore však mieria ešte ďalej. Tu už nejde len o jednu komoditu, ale o vytvorenie hráča, ktorý by mal pod kontrolou široké spektrum surovín aj globálny obchod s nimi.

Nie je to pritom prvýkrát, čo sa tieto dve firmy snažia nájsť spoločnú reč. Už koncom roka 2024 Glencore oslovil Rio Tinto s návrhom na dohodu, no vtedajšie vedenie ho odmietlo. Dnes sa rozhovory obnovili a firmy otvorene hovoria o možnosti spojiť časť alebo celé podnikanie. Jedným zo zvažovaných riešení je akciová transakcia, realizovaná formou súdom schválenej schémy usporiadania. Zatiaľ však nie je jasné, ktoré aktíva by boli do dohody zahrnuté, ani či by bola súčasťou transakcie akvizičná prémia. O tejto téme si môžete prečítať viac v článku nižšie:

Z pohľadu veľkosti ide o spojenie dvoch odlišných partnerov. Rio Tinto má trhovú kapitalizáciu približne 140 až 145 miliárd USD a je jasne väčším hráčom. Glencore, s hodnotou okolo 70 miliárd USD, však prináša niečo, čo Rio Tintu chýba a to je silný obchodný biznis. Glencore totiž nie je len ťažiarom, ale aj jedným z najväčších globálnych obchodníkov s komoditami. Vie zarábať aj v časoch, keď ceny kolíšu a trhy sú nervózne, čo je pre stabilitu výsledkov veľká výhoda.

Trhy samozrejme reagujú, tak ako je to podobných prípadoch už pravidlom. Po potvrdení rokovaní klesli akcie Glencore v Londýne o 10 % a akcie Rio Tinta stratili približne 6 %. Tento vývoj naznačuje, že investori vnímajú potenciálny prínos najmä na strane Glencore, zatiaľ čo Rio Tinto by nieslo väčšiu časť rizika.

Riziká, regulátori a rozhodnutie, ktoré môže zmeniť celé odvetvie

Obavy investorov sú oprávnené. História ťažobného sektora je plná veľkých akvizícií, ktoré boli uzatvorené v čase vysokých cien komodít a neskôr sa ukázali ako nevýhodné. Preto sa dnes pozornosť nesústredí len na strategické reči o medi a budúcnosti, ale najmä na cenu a podmienky prípadnej dohody. Ak by Rio Tinto zaplatilo príliš veľkú prémiu, mohlo by to z dlhodobého pohľadu poškodiť hodnotu pre akcionárov.

Zároveň však nemožno ignorovať tvrdé čísla. Podľa odhadov S&P Global by globálny dopyt po medi mal do roku 2040 vzrásť o 50 %. Bez výrazného rozšírenia recyklácie a novej ťažby by svet čelil deficitu presahujúcemu 10 miliónov ton ročne. V takomto prostredí sa kontrola kvalitných ložísk stáva strategickou otázkou, nie krátkodobou investičnou stávkou.

Do hry vstupuje aj téma uhlia. Rio Tinto sa z uhoľného biznisu stiahlo v roku 2018, keď predalo posledné aktíva práve Glencore. Ak by sa firmy spojili, otázka budúcnosti uhoľných aktív Glencore by sa znovu otvorila. Pre časť investorov, najmä v Austrálii, by bol ich prípadný odpredaj takmer nevyhnutnou podmienkou podpory celej transakcie. Napokon sú tu regulátori. Najmä Čína, ako najväčší odberateľ priemyselných kovov, by mohla mať k vzniku takto silného hráča vážne výhrady. Antimonopolné konania by mohli celý proces výrazne spomaliť alebo donútiť firmy k ústupkom.

Rozhodujúcu úlohu zohráva aj zmena vo vedení Rio Tinta. Rokovania sa obnovili už pod vedením generálneho riaditeľa Simona Trotta, ktorý nastúpil do funkcie v auguste a je vnímaný ako manažér otvorenejší veľkým strategickým krokom než jeho predchodca. Zároveň však presadzuje zoštíhľovanie portfólia a dôraz na kľúčové aktíva, čím dáva najavo, že prípadná dohoda by musela mať jasný ekonomický zmysel.

Celý príbeh sa odohráva v čase, keď ceny medi dosiahli historické maximum okolo 13 000 USD za tonu. Práve teraz sa tak rozhoduje o tom, kto bude mať v rukách jednu z najdôležitejších surovín modernej ekonomiky. Ak sa Rio Tinto a Glencore napokon dohodnú, nepôjde len o najväčšiu fúziu v dejinách ťažby. Skôr o to, že v novom svete nestačí len ťažiť suroviny. Treba ich vedieť kontrolovať, obchodovať s nimi a myslieť niekoľko krokov dopredu.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU