Rozhorí sa obchodný konflikt medzi USA a EÚ kvôli Grónsku? Tieto sektory a akcie sú najviac ohrozené 

Trump vytiahol clá a Európa zbledla

Európske akcie automobiliek sa na začiatku týždňa prudko prepadli po tom, čo prezident USA Donald Trump opäť otvoril tému ciel voči viacerým európskym krajinám. K obchodnému sporu sa pridala aj geopolitická rovina, keď Trump tlačí na spojencov v NATO v súvislosti s plánom, aby sa USA dostali ku Grónsku. Trhy následne ukázali typickú reakciu na neistotu: najcitlivejšie sektory dostali zásah ako prvé.

O deň neskôr však prišlo čiastočné uvoľnenie napätia a americké indexy sa dokázali výraznejšie odraziť. V pondelok ráno sa európske automobilové akcie zosypali pod tlakom hroziacich ciel. V Miláne klesli akcie Ferrari o 2,6 %. BMW stratilo 4,2 %, Mercedes-Benz oslabil o 3,6 % a Volkswagen klesol o 3,3 %. O 4,2 % boli nižšie aj akcie skupiny Stellantis.

Neskôr sa obraz v detailoch čiastočne líšil podľa zdroja a času, no trend zostal rovnaký. Index Stoxx Automobiles and Parts sa obchodoval približne o 2,0 % nižšie (od začiatku roka stráca viac ako 7 %), pričom straty z rána postupne korigoval. Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz boli v rannom obchodovaní stále viac než o 2,5 % nižšie, Stellantis sa držal približne okolo -2,1 %. Ferrari kleslo približne o 2,2 % a dostalo sa na 52-týždňové minimum. Porsche oslabilo o 3,2 %.

Spoločným menovateľom bola obava, že clá opäť zasiahnu sektor, ktorý je na ne mimoriadne citlivý. Automobilový priemysel je totiž považovaný za akútne zraniteľný najmä kvôli vysokej globalizácii dodávateľských reťazcov a silnej závislosti od výrobných operácií v Severnej Amerike.

Trump v sobotu oznámil, že od 1. februára zavedie 10 % clo na tovary z ôsmich európskych krajín: Spojeného kráľovstva, Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Holandska a Fínska. Clo sa podľa neho zvýši na 25 % od 1. júna. Nie je pritom jasné, či sa nové clá budú „nabaľovať“ na už existujúce. Analytik Owen Tedford z Beacon Policy Advisors upozornil, že hoci to z príspevku nie je definitívne, nie je dôvod myslieť si, že by sa nenabaľovali.

Nejde len o vývoz, ale o stabilitu pravidiel

Obchodné napätie medzi USA a Európou trhy v princípe poznajú. Tentoraz však investori vnímajú, že je doň priamo vtiahnutá geopolitika a bezpečnosť, čo zvyšuje riziko nepredvídateľných rozhodnutí. Podľa Capital Economics finančné trhy návrat obchodných sporov medzi USA a Európou v posledných dňoch „znášajú pomerne pokojne“, no riziko návratu minuloročného tarifného chaosu sa zvýšilo. Zároveň však situácia stále nie je na úrovni, ktorá by pripomínala otvorený rozvrat pravidiel.

Goldman Sachs odhaduje, že 10 % clo by znížilo hrubý domáci produkt dotknutých krajín približne o 0,1 % až 0,2 %. Inflačné efekty by podľa banky mali byť pravdepodobne veľmi malé a reakcia európskych centrálnych bánk by mohla smerovať k znižovaniu krátkodobých úrokových sadzieb. V politike však nervozita narastá. Európski lídri sa pripravujú na mimoriadne rokovania a na stole majú byť aj odvetné opatrenia či širšie trestné ekonomické kroky.

Pre Nemecko je téma ciel obzvlášť citlivá. Hlavný ekonóm Jefferies pre Európu Mohit Kumar povedal, že Trumpove clá sú negatívnym signálom pre nemecký výhľad, keďže Nemecko sa tradične považuje za motor európskeho rastu. Ak by clá prišli, najviac by podľa neho utrpeli chemický priemysel, priemyselné podniky a automobilky, čo by sa následne priamo pretavilo do nemeckého rastu. Z ôsmich krajín, na ktoré Trump cieli, má podľa údajov Eurostatu najväčší obchodný prebytok s USA jednoznačne Nemecko, nasledované Francúzskom a Spojeným kráľovstvom. To len zvýrazňuje, prečo sú práve tieto ekonomiky vnímané ako najexponovanejšie.

Trh hľadá porazených aj mimo áut a čaká na signály z Washingtonu

Dôležité je, že clá sa netýkajú len automobiliek. Podľa prehľadu z trhu sa investori okamžite začali pozerať aj na ďalšie sektory, ktoré by mohli byť najviac zasiahnuté. Luxusný segment sa vlani v prvom štvrťroku javil ako relatívne odolný voči obchodnému napätiu, najmä vďaka cenovej sile a schopnosti presúvať náklady na zákazníkov. Aj tu však analytici upozorňovali, že ak clá vyvolajú väčšie spomalenie ekonomiky, môže to mať sekundárne dopady aj na najbohatších klientov. Akcie LVMH klesli približne o 3,5 % a Kering o 2,6 %. Oslabili aj Richemont, Brunello Cucinelli či Burberry.

Významné riziko visí aj nad farmaceutickým sektorom. Lieky a farmaceutické produkty sú podľa Eurostatu najväčším exportom EÚ do USA. Počas prvých troch štvrťrokov minulého roka dosiahol export farmaceutických produktov do USA 84,4 miliardy EUR (98,1 miliardy USD). Nasledovali stroje a mechanické diely s vývozom 68,3 miliardy EUR a organické chemikálie s vývozom 66,3 miliardy EUR. Aj v tomto prípade bola reakcia promptná. Novo Nordisk klesol o 2,1 %, Roche o 0,3 % a Sanofi o 0,9 %. Novartis sa pritom obchodoval o 0,3 % vyššie.

Nepriamo môže byť zasiahnutá aj energetika, najmä cez slabší globálny dopyt, nižšie ceny ropy a vyššie náklady v dodávateľských reťazcoch. Ropa sa obchodovala mierne nižšie pre obavy, čo by obchodná vojna medzi USA a Európou spravila s globálnym dopytom. Akcie Equinor klesli o 3,4 %, TotalEnergies, Shell a BP oslabili približne o 1,0 % až 1,5 %.

Zároveň však geopolitika okamžite vytvorila aj „druhú stranu trhu“. Európske obranné akcie rástli, keď sa investori začali zamýšľať nad tým, či spor okolo Grónska a tvrdší tón Washingtonu neposilnia tlak na vyššie európske výdavky na obranu. Rheinmetall pridal 3,0 %, Thales 3,1 % a BAE Systems 2,0 %.

Zakladateľ Tanto Capital Ozan Özkural upozornil, že Trumpove nové hrozby clami nemali byť prekvapením. Podľa neho bude rok 2026 pravdepodobne obdobím, keď sa bude výraznejšie riešiť, čo znamená, ak USA prestanú „hrať“ s tradičnými spojencami. Varoval, že dopady môžu byť široké: od cien ropy a komodít cez akcie, dlhopisy až po súkromný úver.

V stredu sa však objavili signály, že trh môže dostať aspoň krátkodobú úľavu. Deň po prudkom poklese sa akcie zotavili po náznakoch deeskalácie. Trump na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedal, že na získanie Grónska „nepoužije silu“, čo upokojilo nervozitu investorov. Neskôr v ten istý deň vyhlásil, že dosiahol rámec dohody s NATO, čím odstránil hrozbu ďalších ciel na tovary z ôsmich európskych krajín.

Americké trhy na to reagovali silným rastom. Indexy S&P 500 a Nasdaq Composite ukončili deň so ziskom 1,2 %, priemyselný index Dow Jones vzrástol o 589 bodov, čo je tiež 1,2 %. Išlo o výrazné oživenie a zároveň prvýkrát od 20. októbra, keď všetky tri indexy v ten istý deň vzrástli o viac ako 1,0 %.

Pre investorov to však nemení základnú pointu, aj keď sa titulky z Grónska dokážu otočiť v priebehu hodín, samotná téma ciel ostáva schopná okamžite prepísať trhové nálady. Európsky priemysel, luxus aj farmaceutický sektor tak vstupujú do obdobia, kde sa do cien akcií znova premieša geopolitika, obchod a dôvera medzi spojencami.

Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných firiem si môžete kúpiť TU.