Magnificent 7 zatieňuje Európu
Na svetových trhoch sa deje niečo bezprecedentné. Sedem amerických technologických gigantov, prezývaných „Magnificent Seven“, má dnes väčšiu hodnotu než celá Európska únia. Je to symbol doby, v ktorej technológie preberajú úlohu motoru svetovej ekonomiky a zároveň varovanie, že ich rast môže mať aj svoju tienistú stránku. K 7. októbru 2025 dosiahla spoločná trhová kapitalizácia spoločností Nvidia, Microsoft, Apple, Alphabet, Amazon, Meta a Tesla rekordných 17,7 bilióna EUR.
Tým prekonali HDP celej Európskej únie, ktoré predstavuje 16,5 bilióna EUR. Samotná Nvidia, dnes najhodnotnejšia firma sveta, má hodnotu približne 3,9 bilióna EUR, čiže zhruba toľko, ako vyprodukuje Nemecko za rok. Tieto čísla ukazujú, že technologické firmy už dávno nie sú len jedným z odvetví. Sú novým centrom ekonomickej moci.
Európa sa tak dostala len do role pozorovateľa, čo sa odráža aj na akciových trhoch. Európske akcie však boli kedysi prinajmenšom rovnako dobré ako ich americké náprotivky. Ale niečo sa v roku 2009 zmenilo. Jedným z problémov bolo, že Európa sa musela vysporiadať s opicou úverového boomu, s pretrvávajúcimi krízami štátnych dlhov a nižším rastom, keďže strávila roky nesprávnych investícií a oddlžovania.
V súčasnosti však Starý kontinent hlási návrat na investičnú mapu sveta. V prvom polroku 2025 prekonali európske akcie tie americké o historicky najväčší rozdiel v dolárovom vyjadrení. Spolu s tým euro posilnilo voči doláru o 13 % a svet si zrazu všíma Európu, ktorú donedávna považoval len za defenzívnu voľbu.
Na pozadí tohto prechodu stojí zmes makroekonomických faktorov a menového obratu. Európska centrálna banka začiatkom júna opäť znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov, na rozdiel od jastrabieho prístupu amerického Fedu. Výsledkom je, že rozdiel v sadzbách sa tento rok udrží okolo dvoch percentuálnych bodov. Išlo to už ôsme zníženie od júna 2024 a ECB tým investorom vysiela jasný signál: inflácia sa vrátila k cieľu 2 %, priestor pre rast ziskov je otvorený. Lacnejšie úvery a klesajúce výnosy dlhopisov totiž zlepšia finančné podmienky firiem.
Aj napriek tomu, že situácia na Starom kontinente sa zlepšuje, Technologickí giganti hlásili výnimočné vyhliadky. Nvidia sa stala opäť najhodnotnejšou spoločnosťou sveta a jej akcie od apríla posilnili o 96 %. Okrem toho sa FED rozhýbal a začal so znižovaním úrokových sadzieb, pričom sa do konca roka očakáva, že tak urobí ešte dva krát. Lacnejšie peniaze a očakávania ohľadom umelej inteligencie sú hlavnými ingredienciami súčasného rastu na akciovom trhu.
Vracia sa bublina na akciovom trhu?
No spolu s tým rastie aj otázka, či tento vývoj stojí na pevných základoch, alebo sa pod povrchom rodí nová technologická bublina. Každá bublina vzniká vtedy, keď sa ceny aktív odtrhnú od reality. Investori začnú veriť, že rast cien je nekonečný a že technológie dokážu zmeniť všetko. Takéto nadšenie často prehluší zdravý rozum a trh sa zmení na súťaž o to, kto sa pridá skôr, než vlak odíde. Ekonóm Robert Shiller tento jav nazval „sociálnou nákazou“. Podľa neho sa v čase bublín šíria príbehy o rýchlom zbohatnutí ako vírus, čím viac ľudí im uverí, tým viac rastú ceny. Vtedy sa z investovania stáva psychologický jav, nie ekonomická logika.
Podobne aj Hyman Minsky upozorňoval, že počas eufórie prestávajú rozhodovať fakty. Trhy žijú z očakávaní, nie zo ziskov. A keď sa objaví prvý problém, či už regulačný, makroekonomický alebo psychologický, bublina praskne. Technologické inovácie sú pre tento jav ako stvorené. Internet v 90. rokoch, kryptomeny v 2010-tych a dnes umelá inteligencia, všetky tieto vlny mali spoločné jedno: viera, že tentoraz je to iné.
Nie každý však verí, že súčasný rast je len špekulatívna mánia. Jordi Visser, hlavný analytik spoločnosti 22V Research, tvrdí, že nejde o bublinu, ale o „štrukturálne preteky v zbrojení“. Podľa neho štáty aj firmy investujú do umelej inteligencie nie z eufórie, ale z presvedčenia, že ide o otázku ekonomickej aj bezpečnostnej dominancie. Visser zdôrazňuje, že nejde o klasickú bublinu, ktorá všetkých dočasne obohatí.
Skôr o sústredenie bohatstva a inovácií do rúk niekoľkých veľkých hráčov. „Bubliny dvíhajú všetkých do eufórie; koncentrácia necháva väčšinu pozadu,“ hovorí. Napriek tomu varuje, že na trhu rastie napätie. Kapitál prúdi do fondov zameraných na AI rekordným tempom, menšie spoločnosti s nálepkou „AI“ rastú rýchlejšie, než si zaslúžia, a trh čoraz viac ovládajú len niektoré mená (skupina Magnificent 7 už tvorí 33 % celého indexu S&P 500). Nie je to ešte bublina, ale podmienky na jej vznik sú tu. A história ukazuje, že ani tí najväčší, AOL, Yahoo! či BlackBerry, nie sú voči realite trhov imúnni. O téme, či sa súčasná mánia okolo AI dá považovať za ekvivalent dot-com éry sa dozviete viac v článku nižšie:
Kapitalizmus sa mení priamo pred očami
Zrýchlenie technologického boomu možno vystopovať do novembra 2022, keď OpenAI spustila ChatGPT. Odvtedy sa začal nový závod o budúcnosť umelej inteligencie, ktorý zmenil nielen Silicon Valley, ale aj celý finančný svet. Index Nasdaq 100 odvtedy vzrástol o 140 % za menej ako tri roky.
Na prvý pohľad ide o ohromujúci rast. No ak sa pozrieme do histórie, stále sme ďaleko od šialenstva z prelomu tisícročí. V rokoch 1997 až 2000 totiž Nasdaq 100 vzrástol o viac než 500 %, kým sa bublina dot-com dramaticky zrútila. Aj dnešné valuácie sú vysoké, ale nie extrémne. Ukazovateľ forward P/E (pomer ceny akcie k očakávaným ziskom) to potvrdzuje: Nvidia má P/E 32,2×, Microsoft 32,7×, Apple 32,1×, Alphabet 23,9×, Amazon 30×, Meta 24,3× a Tesla 212,8×.
Jedinou výraznou výnimkou je Tesla, ktorej hodnota je podľa tohto ukazovateľa viac než šesťnásobne vyššia než priemer indexu Nasdaq 100. Ak ju vynecháme, „Magnificent Seven“ majú dokonca nižšie valuácie než celý Nasdaq, ktorý sa pohybuje nad 40 násobkom očakávaných ziskov. Z toho vyplýva, že trh je síce drahý, ale ešte nie iracionálny. To, čo sledujeme, môže byť skôr prirodzeným dôsledkom vývoja než varovným signálom.
Dnešný rast technologických akcií nie je len o číslach. Je to príbeh o moci. Sedem firiem má dnes väčšiu hodnotu než celý ekonomický blok s pol miliardou obyvateľov. To je viac než štatistika, ide o dôkaz, že sa mení rozloženie ekonomickej sily na svete. Na rozdiel od čias dot-com bubliny, keď trhom vládla neobmedzená eufória a drobní investori verili, že internet zmení všetko, dnešnú éru charakterizuje koncentrácia. Kapitál, inovácie aj technologické know-how sa sústreďujú v rukách malej skupiny firiem, ktoré formujú smer, akým sa uberá celá ekonomika.
Niektorí v tom vidia hrozbu, iní nevyhnutnosť. No jedno je isté, hranica medzi technologickou revolúciou a špekulatívnou bublinou sa stenšuje. Svet, v ktorom má Nvidia hodnotu porovnateľnú s Nemeckom, nie je sci-fi. Je to realita, ktorá mení samotný charakter kapitalizmu. Ten sa dnes prepisuje priamo pred našimi očami a už nikdy nebude vyzerať tak, ako predtým.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.
