Európske akcie ako zaistenie voči technologickému boomu v USA
AI ako príležitosť i riziko
Európske akciové trhy zažívajú návrat priazne investorov v čase, keď medzi investormi rastie napätie ohľadom možnej AI bubliny. Investorov lákajú nielen nižšou expozíciou voči technológiám, ale aj silným rastom korporátnych ziskov, lacnejším ocenením a prekvapivo odolnou ekonomikou, ktorá navyše vykazuje známky zrýchľovania i napriek pretrvávajúcej vojne v Iráne.
Na akciových trhoch je dlhodobo najsilnejším trendom umelá inteligencia, z ktorých ťažia najmä americké indexy. Index S&P 500 si od začiatku roka pripísal 11,9 %, čím nadväzuje na vydarené predchádzajúce roky. Z masívnych investícií do AI ťažia predovšetkým „hyperscaleri“ (veľkí poskytovatelia cloudových a dátových služieb) a najmä výrobcovia čipov, čo ukázala mimoriadne silná výsledková sezóna.
Oprávnene však rastú obavy z rastúcej koncentrácie indexu S&P 500. Zastúpenie 5 najväčších spoločností v indexe (Nvidia, Apple, Microsoft, Amazon a Google) dosiahla 26,3 % a 20 najväčších na 48,4%, pričom sektory technológií a komunikácií už spolu presahujú 50 %.
Rastúca koncentrácia predstavuje pre investorov riziko, keďže na trhu naďalej panuje neistota ohľadom udržateľnosti ziskov v tomto odvetví. Ocenenie amerických akcií započítava scenár silného rastu aj v ďalších rokoch. Veľkú časť ziskov však poháňa supercyklus v odvetví čipov, ktorý nafúkol ziskové marže a kapitálové investície pravdepodobne len dočasne. Rast tak nemusí byť udržateľný a ocenenie zodpovedať realite.
Rizikom je i cirkulácia kapitálu vo vnútri úzkej skupiny najväčších technologických firiem, pri ktorej technologický sektor generuje zisky predovšetkým investíciami v rámci vlastného ekosystému.
Európa ako bezpečnejšia alternatíva voči americkým technológiam
Slabina európskych indexov, ktorá viedla k rokmi trvajúcemu zaostávaniu voči americkým náprotivkom sa môže v čase neistoty ukázať ako silná stránka. Zaostávanie Európy v kľúčových technológiách má za následok len nízke zastúpenie technologického sektora v indexoch. STOXX Europe 600 ponúka stabilnejšiu sektorovú štruktúru, v ktorej technológie tvoria iba 10 % podiel, vďaka čomu je región do veľkej miery chránený pred prudkými výkyvmi spojenými s ošiaľom okolo AI.
To je jedným z kľúčových dôvodov, prečo európske akcie zaznamenali v týždni do 12. augusta prílev 2,44 miliardy dolárov, čo predstavuje najvyššiu hodnotu od prepuknutia vojnového konfliktu v Iráne koncom februára.
Index STOXX 600 prekonáva historické rekordy, keď tento rok vzrástol o 10,3 %, čím len mierne zaostáva za indexom S&P 500. Okrem defenzívnejšej štruktúry s dominanciou finančného, priemyselného a zdravotníckeho sektora však láka Európa aj atraktívnym ocenením.
STOXX 600 sa obchoduje na úrovni zhruba 15-násobku očakávaných 12-mesačných ziskov, čo predstavuje 26-percentný diskont voči indexu S&P 500.
Toto ocenenie sa môže zdať atraktívne obzvlášť po veľmi silnom druhom štvrťroku, v ktorom dosiahol index podľa údajov LSEG medziročný kombinovaný rast korporátnych ziskov o 24,1 %, najviac za takmer 4 roky. Ide o významný obrat, keďže zisky európskych spoločností v rokoch 2025 a 2024 takmer vôbec nevzrástli. V súčasnosti európske banky ťažia z vyšších úrokových sadzieb, priemysel z rastúcich výdavkov na zbrojenie a infraštruktúru a energetické spoločnosti z vyšších cien energií.
Silným argumentom pre európske trhy je aj prekvapujúca odolnosť ekonomiky, ktorá znáša dôsledky iránskeho konfliktu výrazne lepšie, než sa očakávalo. Nemecká ekonomika ako motor regiónu potvrdila v druhom štvrťroku medzikvartálny rast o 0,3 %, poháňaný najmä dvojpercentným oživením exportu. Pozitívny trend v nemeckom priemysle dokresľuje aj augustový index nákupných manažérov, ktorý dosiahol 4,5-ročné maximum na úrovni 54,1 bodu.
To je zároveň jeden zo silných pozitívnych signálov, ktoré som spomínal v súvislosti so stavom slovenskej ekonomiky v minulej časti.
👉 Slovenská ekonomika ďalej zaostáva, vidieť však aj pozitívne signály
Hospodárskej stabilite sekunduje jasnejší výhľad menovej politiky Európskej centrálnej banky. Ten ostro kontrastuje s neistotou v USA, kde trhy zneistila komunikácia nového guvernéra Fedu Kevina Warsha. Rastúcu dôveru v starý kontinent potvrdzuje aj euro, ktoré sa posilnilo na trojmesačné maximum 1,17 USD.
Čo to znamená pre investora?
Z hľadiska dlhodobej alokácie portfólia ponúkajú americké akcie vďaka masívnym inováciám naďalej neporovnateľne vyšší rastový potenciál, na tom sa nič nemení. Verím, že americká výnimočnosť bude pokračovať a k zásadnejšej rotácii trhu v najbližších rokoch nepríde.
👉 Prečo americká výnimočnosť nekončí a očakávaná rotácia trhu zlyhala
Na druhej strane vyššie ocenenie aa riziká na trhu spojené s rastovým potenciálom amerických akcií môžu prinášať vyššiu volatilitu.
Európske akcie sice nedisponujú potenciálom pre raketový rast, no vďaka pozitívnym fundamentom, výraznému diskontu a stabilnejšej makroekonomickej i fiškálnej situácii predstavujú pre kapitál bezpečnejšiu alternatívu. Racionálne riadené portfólio by preto malo v rámci pohlcovania trhových šokov strategicky prepájať rastový motor amerického trhu s valuačnou a sektorovou ochranou, ktorú momentálne poskytujú európske akcie.
Tak k tomu pristupujeme aj v Portfóliách od Portu, v rámci ktorých majú najväčšie zastúpenie americké akcie (Index S&P 500 – 44,1 %) a európske akcie (MSCI EMU – 18,1 %) => percentuálne zastúpenie inštrumentov v portfóliách s rizikovosťou 10.
Obavy z AI sa nenaplnili, investori presúvajú bilióny z čipov späť do softvéru
Strach z prepálených cien čipových akcií a vytriezvenie z hrozieb, ktoré mala umelá inteligencia predstavovať pre tradičný softvér, odštartovali masívnu trhovú rotáciu. Softvérové tituly sa aktuálne tešia silnému rastu a ich prevaha nad polovodičovým sektorom láme rekordy.
Od 22. júna 2026 sa výkonnostný rodziel medzi polovodičovým a softvérovými ETF roztvorili na rekordných takmer 50 percentuálnych bodov. Zatiaľ čo softvérové ETF si pripísali 24 %, za rovnaké obdobie polovodičové ETF o 24 % klesli. Nejde pritom len o úzky okruh megakapitulových spoločností – v sledovanom koši 45 softvérových akcií zaznamenalo rast až 37 titulov, kým zo 60 polovodičových firiem oslabilo 59.
Rozsiahly presun kapitálu sa odzrkadľuje aj v celkových trhových hodnotách. Len spoločnosť Microsoft pridala od tohto obratu na svojej trhovej kapitalizácii takmer 900 miliárd dolárov, Palantir 150 miliárd a SAP 70 miliárd dolárov. Na druhej strane, subjekty ako Micron, TSMC, Arm a AMD spoločne stratili zhruba 950 miliárd dolárov. Celkovo softvérový sektor získal približne 1,5 bilióna dolárov, zatiaľ čo čipový segment zaznamenal pokles o zhruba 2,6 bilióna dolárov.
Prečo sa softvéru nedarilo a z čoho pramenil strach z AI?
V počiatočných fázach technologického ošiaľu okolo umelej inteligencie čelil softvérový sektor silnému tlaku. Medzi investormi panovali obavy z takzvanej „AI disrupcie“ – predpokladalo sa, že generatívna inteligencia zásadne naruší tradičný model predplatného (SaaS). Predstava, že AI dokáže poľahky a s minimálnymi nákladmi generovať kód a znížiť bariéry vstupu na trh, vyvolala obavy z komoditizácie softvéru. Trh sa taktiež obával, že etablované firemné aplikácie budú nahradené univerzálnymi AI agentmi, čo by viedlo k strate zákazníkov.
„Saaspocalypse“ sa (zatiaľ) nekoná, silné fundamenty hovoria rečou čísel
Tieto obavy sa však vo finančných výsledkoch firiem nepotvrdzujú. Ako potvrdzujú najnovšie dáta z analytickej správy FactSet Earnings Insight, softvérové odvetvie dosiahlo v druhom štvrťroku 2026 medziročný rast tržieb o 18 %, čo poukazuje na naďalej vysoký dopyt po ich riešeniach. Ešte dynamickejší, až 26 % rast ziskov, znamená rozširovanie ziskových marží, čo nateraz vylučuje, že by umelá inteligencia už komoditizovala softvérové podnikanie, vytvárala etablovaným hráčom významnejšiu konkurenciu alebo ich tlačila do znižovania cien.
Očakávaná „Saaspocalypse“ sa tak zatiaľ nekoná, ale to neznamená, že dlhodobé riziká technologickej disrupcie zmizli. AI skutočne môže významne narušiť biznis model najmä v oblasti softvéru na tvorbu obsahu, kde sú súčasné generatívne modely už dnes veľmi presvedčivé a pre tradičné nástroje predstavujú prudko rastúcu konkurenciu. Pod podobným tlakom sa môžu ocitnúť aj tvorcovia CRM systémov, keďže pre firmy bude čoraz jednoduchšie a lacnejšie vytvoriť si vlastný systém šitý priamo na mieru vďaka AI asistentom. Zraniteľné zostávajú zároveň menšie softvérové spoločnosti, ktoré neplnia vo firemných procesoch kritickú rolu a ich nahradenie tak nenaráža na zásadné technologické či procesné prekážky.
Na opačnom konci spektra a v oveľa lepšej defenzívnej pozícii sú spoločnosti s hlbokou integráciou do podnikových operácií, čo ich robí len ťažko nahraditeľnými. Príkladom sú ERP systémy alebo riešenia pre kybernetickú bezpečnosť. Riziko ich disrupcie je výrazne tlmené ľudským faktorom a korporátnou zodpovednosťou: manažéri pracujúci s kritickými firemnými dátami nebudú ochotní brať na seba riziko kritických chýb a len veľmi ťažko pristúpia k implementácii neoverených, AI vygenerovaných nástrojov na úkor stabilných a overených riešení.
