Inflácia v USA stagnuje, Fed zatiaľ nemá vyhrané
Inflácia v Spojených štátoch síce na konci roka ustúpila z jesenných maxím, no jej návrat do komfortnej zóny pre menových politikov zostáva pomalý a krehký. Decembrové dáta ukázali ekonomiku, ktorá sa ochladzuje, ale nie natoľko, aby Federálny rezervný systém mohol s istotou prejsť k výraznejšiemu uvoľňovaniu menovej politiky.
Index spotrebiteľských cien v decembri medziročne vzrástol o 2,7 %, presne rovnakým tempom ako v novembri. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny potravín a energií, dosiahla 2,6 %, mierne pod konsenzom trhu na úrovni 2,7 % a identicky ako v predchádzajúcom mesiaci. Na prvý pohľad ide o stabilné a relatívne priaznivé čísla, no ich hlbší význam je zložitejší.
Inflácia sa totiž drží nad cieľovou hranicou 2 % už viac ako štyri a pol roka a decembrový vývoj nenaznačuje rýchly návrat k tomuto cieľu. Medzimesačne ceny opäť vzrástli o 0,3 %, čo je tempo, ktoré je z pohľadu Fedu stále príliš vysoké. Jadrová inflácia rástla o 0,2 % mesačne, čo je úroveň bližšia dlhodobému cieľu, no zatiaľ nie dostatočne presvedčivá. Aby bolo možné hovoriť o stabilizácii, mesačné prírastky by sa museli dlhodobo pohybovať v pásme 0,1 % až 0,2 %.
Trhy si tieto signály vyložili jednoznačne. Investori momentálne nepočítajú so znížením úrokových sadzieb na januárovom zasadnutí Federálneho výboru pre operácie na voľnom trhu, ktoré je naplánované na 27. a 28. januára. Reakcia akciových trhov na zverejnenie údajov bola tlmená, s len miernym rastom cien, čo odráža presvedčenie, že menová politika zostane v najbližších týždňoch nezmenená.

Zdroj: CMEGroup
Skreslené dáta, clá a opatrná centrálna banka
Napriek zdanlivej stabilite sa v dátach objavujú náznaky, ktoré dávajú Fedu určitý manévrovací priestor do ďalších mesiacov. Jadrová inflácia bola v decembri o niečo miernejšia, než sa obávali pesimistickejšie scenáre, a neprišlo k prudkému nárastu cien spotrebiteľských tovarov. Ak by sa cenové tlaky v prvom polroku stabilizovali a volatilita v údajoch sa znížila, diskusia o znižovaní sadzieb by sa mohla presunúť na jar alebo leto.
Interpretáciu decembrových čísiel však komplikuje mimoriadna okolnosť v podobe pozastavenia činnosti americkej vlády, ktoré trvalo od 1. októbra do 12. novembra. Počas tohto obdobia Úrad pre štatistiku práce nezbieral štandardné inflačné údaje za október a v mnohých kategóriách jednoducho preniesol ceny zo septembra do novembra. Keďže časť dát sa zbiera len raz za dva mesiace, plný vplyv tohto výpadku sa v štatistikách ešte nemusel prejaviť. Podľa odhadov Moody’s by bola medziročná inflácia bližšie k 3 %, keby boli októbrové údaje kompletné.
Aj preto je pravdepodobné, že Fed zvolí stratégiu zvýšenej opatrnosti. Pod povrchom síce vidno dezinflačné trendy, no oficiálne čísla zatiaľ neposkytujú dostatočnú istotu na agresívnejšie znižovanie sadzieb. Menová politika tak zostáva v režime vyčkávania, v ktorom sa každý nový údaj posudzuje s mimoriadnou citlivosťou.
Do inflačného obrazu výrazne vstupujú aj clá zavedené administratívou prezidenta Donalda Trumpa. Keďže clá fungujú ako daň z dovozu platená americkými firmami, vytvárajú dodatočný tlak na rast cien. Podľa odhadov ekonómov zvýšili infláciu o niečo viac než pol percentuálneho bodu. Bez tohto faktora by sa inflácia pravdepodobne už priblížila k cieľu Fedu.
Zaujímavé je, že firmy preniesli tieto náklady na spotrebiteľov v menšej miere, než sa pôvodne očakávalo. Mnohé spoločnosti uprednostnili znižovanie ziskových marží pred rizikom straty zákazníkov. Pomohli aj zásoby dovezené ešte pred zavedením ciel, ktoré umožnili dočasne udržať ceny na stabilnej úrovni.
Spotrebiteľ cíti infláciu ďalej, výhľad však ponúka nádej
Vývoj môže ovplyvniť aj Najvyšší súd USA, ktorý by v najbližších týždňoch mohol rozhodnúť o zrušení právneho rámca umožňujúceho zavedenie plošných ciel voči širokému okruhu obchodných partnerov. Aj bez tohto rozhodnutia však viacerí ekonómovia očakávajú, že inflácia už dosiahla vrchol a v druhej polovici roka 2026 by mala postupne klesať.
Pre Fed je dôležité aj to, že slabnúce inflačné tlaky mu dávajú väčší priestor reagovať na prípadné zhoršenie situácie na trhu práce. Očakáva sa, že centrálna banka zostane dlhšie v režime pauzy, kým sa naplno prejavia účinky predchádzajúcich znížení sadzieb. Ak by sa však ekonomické podmienky zhoršili, pri nižších inflačných rizikách by mala väčšiu flexibilitu konať.
Z pohľadu domácností však inflácia zostáva citeľná najmä pri základných výdavkoch. V decembri vzrástli ceny potravín v obchodoch aj v reštauráciách medzimesačne o 0,7 %. Niektoré položky zaznamenali za posledný rok mimoriadne prudký rast, napríklad káva približne o 20 % a hovädzie mäso o 16 %, čo súvisí s obmedzeniami na strane ponuky. Ceny oblečenia sa medzimesačne zvýšili o 0,6 %.

Zdroj: CNBC
Energetické náklady takisto zostávajú zdrojom tlaku. Cena plynu dodávaného potrubím vyskočila v decembri o 4,4 % a medziročne je vyššia o 11 %. Elektrina síce medzimesačne zlacnela o 0,1 %, no medziročne je drahšia približne o 7 %. Časť týchto pohybov však môže byť opticky zosilnená štatistickými skresleniami spôsobenými výpadkom zberu dát počas pozastavenia činnosti vlády. Novembrové údaje boli výrazne ovplyvnené sviatočnými zľavami, ktoré stlačili ceny nadol a vytvorili dojem prudšieho nárastu po ich normalizácii v decembri.
Pozitívnym prvkom výhľadu je bývanie, ktoré by malo v rokoch 2026 a 2027 pôsobiť ako brzda celkovej inflácie. Práve tento faktor by mohol pomôcť stabilizovať cenový vývoj bez potreby dramatických zásahov do úrokových sadzieb. Kým však inflácia zostáva nad úrovňou 2 %, americká centrálna banka si bude zachovávať odstup od výraznejších krokov. Napriek tlaku zo strany politickej reprezentácie Fed zatiaľ volí trpezlivosť a dôsledné vyhodnocovanie dát, pretože návrat k cenovej stabilite je procesom, ktorý si vyžaduje čas.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie rôznych spoločností môžete kúpiť TU.





