IBM chce postaviť svätý grál kvantových počítačov

IBM zvyšuje stávku na kvantovú budúcnosť

International Business Machines sa snaží investorom pripomenúť, že nie je len starým technologickým veteránom z éry mainframov, ale aj jedným z najväčších hráčov v kvantových počítačoch. Vo štvrtkovom podaní pre regulátora firma uviedla, že počas piatich rokov vloží viac než 10 miliárd USD do kvantového výskumu a výroby. Tento krok má podľa IBM posilniť dôveru v plán dodať do roku 2029 prvý veľký chybovo odolný kvantový počítač.

Biely dom nedávno schválil investičný program, ktorý do tohto sektora napumpuje viac než 2 miliardy USD. Táto obrovská finančná injekcia okamžite rozhýbala obchodovanie v New Yorku a spustila nákupnú horúčku. Hlavným víťazom vládneho draftu sa stal technologický veterán IBM, ktorý získa polovicu z celej sumy. Tieto peniaze padnú na úrodnú pôdu, keďže firma ich využije na výstavbu novej fabriky pre kvantové čipy. 

Akcie firmy na túto správu reagovali rastom 12 %, čo znamenalo, že firma si za jediný deň pripísala 27 miliárd USD na trhovej hodnote. Ak to chceme prirovnať k niečomu hmatateľnému, IBM nafúkla svoju hodnotu o celú veľkosť nemeckého Adidasu. Celá trhová kapitalizácia podniku sa tak posunula do úplne inej ligy. Firma za sebou nechala mená ako SAP, McDonald’s či American Express.

Pre IBM nejde o malý vedľajší projekt. Firma chce do konca dekády predstaviť systém Starling, ktorý má podľa plánov zvládnuť 100 miliónov kvantových operácií s využitím 200 logických qubitov. Názov zapadá do dlhoročnej tradície IBM pomenúvať kvantové systémy podľa vtákov. Pointa je však omnoho vážnejšia. Starling má byť stroj, ktorý by sa už nemal pohybovať iba v laboratórnej rovine, ale smerovať k reálnemu komerčnému využitiu.

Chybovo odolný kvantový počítač je v tomto odvetví považovaný za svätý grál. Zjednodušene ide o systém dostatočne veľký, výkonný a spoľahlivý na to, aby dokázal riešiť úlohy s potenciálnym obchodným významom. Kvantové počítače dnes existujú, no ich praktické využitie brzdí vysoká chybovosť, technická nestabilita a potreba náročných korekčných mechanizmov. IBM tvrdí, že práve na túto hranicu chce do roku 2029 naraziť ako prvá.

Investori na oznámenie reagovali pozitívne. Akcie IBM vo štvrtok vzrástli o približne 3,5 % a uzavreli na úrovni 264,22 USD, čo bola ich najvyššia záverečná cena za tri mesiace. Samotný pohyb IBM však zatienili menšie kvantové firmy. IonQ vzrástla o 7,3 %, D-Wave Quantum o 7,3 %, Rigetti Computing o 9,8 % a Infleqtion, obranná kvantová firma, ktorá debutovala na burze začiatkom roka, vyskočila o 15,0 %.

Washington posiela kvantovým firmám kapitál

Rally v kvantových akciách neprišla len preto, že IBM zvýšila vlastné investície. Trh minulý týždeň rozhýbala správa, že americká vláda pripravuje veľký balík podpory pre deväť kvantových spoločností v rámci zákona Chips and Science Act z roku 2022. Celkový objem má dosiahnuť 2 miliardy USD a IBM patrí medzi hlavných príjemcov. IBM poskytne významné duševné vlastníctvo, aktíva a kvalifikovanú pracovnú silu. Inými slovami, nejde len o grant. Ide o snahu vybudovať domácu priemyselnú základňu pre technológiu, ktorú Washington čoraz viac vníma ako strategickú.

Americká vláda sa pritom nespráva len ako pasívny poskytovateľ dotácií. Podľa dostupných informácií má ministerstvo obchodu v rámci balíka získať aj majetkové podiely vo firmách D-Wave, Rigetti a Infleqtion. Kvantové počítače už nie sú vnímané iba ako vzdialený vedecký experiment, ale ako oblasť, v ktorej sa prelína priemyselná politika, obrana, výskum, výroba a technologická suverenita. O tejto téme sa dozviete viac v článku nižšie:

Infleqtion zároveň oznámila, že výrazne rozširuje prítomnosť vo Veľkej Británii, kde plánuje ešte tento rok otvoriť výskumno-výrobný hub. Kvantové preteky tak prestávajú byť čisto americkým príbehom. Podobne ako pri polovodičoch, umelej inteligencii alebo dátových centrách, aj tu sa čoraz viac ukazuje, že krajiny chcú mať kritickú technológiu pod vlastnou kontrolou alebo aspoň v dosahu vlastného kapitálu.

Pre IBM je podpora vlády aj reputačným potvrdením. Firma sa kvantovým počítačom venuje dlhé roky. Ešte pred rokom 2000 jej výskumníci skúmali technológiu, ktorá bola vtedy skôr teoretickou disciplínou než priemyselným odvetvím. V roku 2016 IBM sprístupnila prvý kvantový počítač verejnosti cez cloud a dodnes ponúka kvantové výpočty ako službu. Podľa vlastného podania firma nasadila viac než 90 kvantových systémov a tvrdí, že má viac kvantových počítačov než všetci ostatní hráči v odvetví dokopy.

IBM zároveň uvádza, že jej globálny ekosystém klientov a partnerov zahŕňa viac než 325 spoločností z rebríčka Fortune 500, startupov, univerzít a vládnych agentúr. Títo partneri používajú flotilu kvantových počítačov IBM na riešenie vedeckých výziev v chémii, biológii, materiálovej vede a ďalších oblastiach. To je dôležité, pretože kvantový príbeh IBM nie je postavený iba na sľube budúceho stroja. Firma už dnes buduje sieť používateľov, vývojárov a inštitúcií, ktoré môžu byť základom budúceho trhu.

Ak sa IBM podarí naplniť plán do roku 2029, môže to zmeniť spôsob, akým trh vníma celú firmu. Dlhé roky bola pre investorov symbolom stabilného, no pomalšieho technologického veterána, ktorá už 110 rokov vypláca dividendy. Úspech v kvantových počítačoch by jej mohol dať nový rastový príbeh, podobne ako umelá inteligencia preformátovala vnímanie viacerých technologických gigantov.

Zároveň však treba zostať realistický. Kvantové počítače sú stále technologicky náročná a neistá oblasť. Aj keď vláda nalieva kapitál, firmy zvyšujú investície a akcie reagujú rastom, komerčný prielom ešte nie je garantovaný. Cesta k chybovo odolnému kvantovému počítaču môže priniesť technické zdržania, vyššie náklady aj sklamania. No rozdiel oproti minulosti je v tom, že IBM už nepredáva iba vzdialenú víziu. Predstavila časový plán, investičný rámec, výrobnú stratégiu a podporu štátu.

Pre investorov je to preto nový typ stávky. Nejde o čistú špekuláciu na malú kvantovú firmu, ale možnosť, že starý technologický gigant nájde druhý dych v jednej z najťažších disciplín modernej výpočtovej techniky. IBM tým Wall Street posiela jasný odkaz: v kvantovej ére nechce byť dodávateľom z minulosti, ale jedným z architektov budúcnosti.

Sledujte aj ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.