Rast čínskych akcií prekoná S&P 500
Čínske akcie po dlhých rokoch stagnácie opäť rastú a investori začínajú hovoriť o návrate dôvery. Indexy idú nahor, nálada sa zlepšuje a po období skepsy sa objavuje starý známy pocit, že „tentoraz by to mohlo vyjsť“. Otázka však nestojí tak, či čínske akcie ešte majú priestor na rast. Dôležitejšie je, čo tento rast poháňa a ako pevné sú jeho základy.
Práve tu sa o slovo hlási gigant Wall Street – Goldman Sachs. Banka tvrdí, že čínske akcie majú pred sebou ďalší dobrý rok. Podľa jej prognózy by MSCI China Index mohol do konca roka 2026 vzrásť o 20 % na úroveň 100 bodov. Domáci index CSI 300 by mal pridať 12 % a dostať sa na 5 200 bodov. Pre SCI 300 by tak šlo o už tretí rastový rok, po tom, čo sa tri roky prepadal. Samotné čísla znejú presvedčivo, no podstatné je vysvetlenie, ktoré k nim Goldman pridáva.
Tentoraz nejde o lacné akcie, krátkodobé stimuly ani o vlnu špekulatívneho kapitálu. Goldman hovorí priamo: akcie majú rásť preto, lebo firmy budú viac zarábať. Takmer celý očakávaný výnos v roku 2026 má prísť z rastu ziskov. V praxi to znamená, že investori nespoliehajú na náladu trhu, ale na to, že podniky skutočne zlepšia svoje hospodárenie.
Trh zatiaľ tomuto príbehu verí. Index CSI 300 je od začiatku roka vyššie o 2,8 % a dostal sa na úrovne, kde nebol štyri roky, pričom prekonáva aj výkonnosť indexu S&P 500. MSCI China si pripísal približne 0,6 %. Obchodovanie na čínskych burzách je výrazne živšie než na jeseň, úvery na nákup akcií sa blížia k historickým maximám a domáci investori masívne nakupujú akcie kótované v Hongkongu. Podľa odhadov by ich čisté nákupy mali dosiahnuť 200 miliárd USD.
K tomu sa môže pridať približne 10 miliárd USD zo zahraničia, ak globálni investori začnú znižovať svoje podváženie Číny. Goldman zároveň zvýšil odhad rastu firemných ziskov. Kým v roku 2025 rástli len o 4 %, v rokoch 2026 a 2027 sa očakáva tempo až 14 %. To už nie je kozmetická úprava prognóz, ale zásadná zmena príbehu. A práve tu sa oplatí na chvíľu zastaviť.
Ekonomika, ktorá našla nový motor, no nie nový cieľ
Za rastom akcií stojí ekonomika, ktorá sa v posledných rokoch výrazne zmenila. Čína už nerastie vďaka realitám a infraštruktúre, ale najmä vďaka exportu. Elektromobily, solárne panely a ďalšie zelené technológie dnes zohrávajú podobnú úlohu, akú kedysi zohrávali developerské projekty. Tento model momentálne funguje a prináša výsledky.
Problém je, že exportný rast má svoje limity. Čím viac Čína vyváža, tým silnejšia je reakcia zvyšku sveta. Rok 2026 môže byť zlomový práve preto, že rastú obavy z ciel, obchodných bariér a politických zásahov proti čínskym výrobkom. Ekonomika, ktorá stojí najmä na exporte, je v takomto prostredí zraniteľná.
Logickým riešením by bol väčší dôraz na domácu spotrebu. Lenže práve tu sa naráža na politickú realitu. Prezident Xi Jinping dlhodobo uprednostňuje budovanie technologickej veľmoci pred podporou spotrebiteľského modelu. Výsledkom je ekonomika rozdelená na dve časti. Exportné odvetvia rastú a majú štátnu podporu. Domáci sektor bojuje s nízkymi maržami, slabým dopytom a ešte nedávno aj s defláciou.
Najväčším problémom zostáva realitný trh. Podľa Ninga Zhu z Shanghai Advanced Institute of Finance sú ceny nehnuteľností približne o 40 % nižšie než na vrchole. Na trhu sa nachádza 7 až 8 miliárd štvorcových metrov novej bytovej výstavby, čo by stačilo na pokrytie dopytu na päť rokov dopredu. Nájmy klesajú a bohatstvo domácností spolu s nimi. To výrazne obmedzuje ochotu ľudí míňať, a teda aj schopnosť ekonomiky prejsť na spotrebiteľský model.
Rast ziskov verzus systémové slabiny
K problémom realitného trhu sa pridáva jav známy ako involúcia. Firmy medzi sebou vedú tvrdé cenové vojny, často na úkor ziskovosti. Mnohé podniky prežívajú len vďaka podpore miestnych úradov, ktoré sa obávajú sociálnych dôsledkov ich krachu. Chucheng Feng z Hutong Research upozorňuje, že bez zásahu proti týmto „zombie firmám“ sa hospodárska štruktúra nezmení. Zatiaľ však štát skôr udržiava existujúci stav, než aby riskoval bolestivé reformy.
Veľké očakávania sa preto logicky spájajú aj s umelou inteligenciou. Čína ju však nevníma ako futuristický experiment, ale ako praktický nástroj. Podľa Yanmei Xie z Mercator Institute for China Studies sa Peking sústreďuje na využitie AI v priemysle, výrobe a logistike. To môže zvýšiť produktivitu a zisky firiem, no zároveň to posilňuje existujúci exportný model, namiesto toho, aby to riešilo slabý domáci dopyt.
Rok 2026 tak nebude o tom, či čínske akcie dokážu rásť. Skôr pôjde o to, či rast akcií dokáže dlhodobo ignorovať slabiny samotnej ekonomiky. Goldman Sachs stavil na rast ziskov a trhy mu zatiaľ dávajú za pravdu. Čínska ekonomika však stojí na modeli, ktorý síce momentálne funguje, no v sebe nesie viacero viditeľných slabín. Čo to znamená pre investorov? Príležitosť tu je. Investície do AI by mohli akciové trhy poháňať aj v tomto roku, ale treba mať neustále na pamäti značné riziká vyplývajúce zo stavu celej ekonomiky.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.
