Európske banky hviezdami trhu
Ešte donedávna patrili európske banky medzi sektory, ktoré investori skôr trpeli, než vyhľadávali. Dlhé roky nízkych úrokových sadzieb, prísna regulácia a slabá ziskovosť z nich urobili synonymum nudy a sklamania. Rok 2025 však tento obraz zmenil rýchlejšie, než by mnohí čakali. Banky sa vrátili do hry a tentoraz s presvedčivými číslami v ruke.
Index EURO STOXX Banks je k 12. decembru 2025 vyššie o 76 %, čo je najlepší ročný výsledok v jeho histórii. Prekonaný bol aj rok 1997, keď sektor rástol o 74 %. Nejde pritom o rast jedného či dvoch titulov. V pluse skončila každá banka v indexe a viaceré zaznamenali trojciferné zhodnotenie. Akcie Société Générale vzrástli o 139 %, Commerzbank o 136 %, Banco Santander o 110 %, ABN Amro o 102 % a BBVA o 101 %. Silné rasty vidíme aj pri Deutsche Bank, CaixaBank, Bankinter či Bank of Ireland.
Takýto plošný rast sa nestal z ničoho nič. Európske banky do roku 2025 vstupovali v lepšej kondícii než kedykoľvek za poslednú dekádu. Už viac ako dva roky profitovali z vyšších úrokových sadzieb, ktoré im konečne umožnili výraznejšie zarábať na úveroch. Zároveň sa nenaplnili obavy, že vyššie sadzby prinesú vlnu nesplácaných úverov. Klienti svoje záväzky zvládali a bankové súvahy zostali stabilné. To bol základ, na ktorom mohol sektor začať rásť aj na burze.
Znižovanie sadzieb, ktoré bankám neublížilo
V roku 2025 sa pozornosť presunula na centrálnych bankárov. Európska centrálna banka v apríly znížila depozitnú sadzbu na 2,00 % a Bank of England v máji znížila základnú sadzbu na 4,25 %. Na prvý pohľad to vyzeralo ako hrozba. Banky totiž najviac zarábajú na rozdiele medzi úrokmi z úverov a nákladmi na vklady, a ten sa pri klesajúcich sadzbách zvyčajne zužuje.
Tentoraz sa však scenár vyvíjal inak. Aj po znížení zostali sadzby výrazne vyššie než pred pandémiou a banky vstupovali do tohto obdobia s nadštandardnými maržami. Navyše ECB v júni ďalšie znižovanie pozastavila a depozitnú sadzbu stabilizovala na úrovni 2 %. Trh tým dostal jasný signál, že návrat k nulovým alebo negatívnym sadzbám nie je na programe dňa. Pre banky to znamenalo istotu a pre investorov pokojnejší spánok.
Pomohlo aj ekonomické prostredie. Očakávaná recesia sa nedostavila. Nemecko sa vyhlo hlbokému priemyselnému prepadu, južná Európa ťažila zo silného turizmu a investícií z fondov EÚ a fiškálna politika situácií pomohli. Ani obavy z nových colných konfliktov v súvislosti s politikou Donalda Trumpa neprerástli do vážneho problému. Navyše v Nemecku sa zrušila tiež „dlhová brzda“, zákon, ktorý limituje nové zadlženie. Berlin zistil, že na obranu a transformáciu energetiky sa s páskou na ústach dýcha ťažko. Bundesbank preto prišla s návrhom rozšíriť limity a umožniť dodatočné stovky miliárd EUR výdavkov do roku 2030. Úvery sa teda splácali, straty zostali nízke a dôvera investorov sa postupne vracala.
Do hry vstúpila aj geopolitika. Európska únia spustila program ReArm v objeme až 800 miliárd EUR, ktorého súčasťou je aj projekt SAFE v hodnote do 150 miliárd EUR. Ten po prvý raz umožňuje spoločné financovanie obrany prostredníctvom eurodlhopisov. Pre banky ide o veľkú príležitosť. Podieľajú sa na financovaní štátov aj infraštruktúrnych projektov a opäť sa dostávajú do centra hospodárskeho diania. Ako to vystihol šéf BNP Paribas Jean-Laurent Bonnafé, ide o „prebúdzanie obrany“, pri ktorom banky zohrávajú kľúčovú úlohu. O tejto téme viac v článku nižšie:
Dividendový magnet a otázka, čo bude ďalej
Silné výsledky by samy o sebe nestačili, keby banky nemali pevnú kapitálovú pozíciu. Väčšina európskych bánk dnes funguje s ukazovateľmi CET1 v stredných hodnotách, teda výrazne nad regulačnými minimami. To im umožňuje robiť to, čo investori oceňujú najviac, vracať kapitál akcionárom.
Priemerný dividendový výnos sektora sa pohybuje okolo 4,5 %. Pre porovnanie, index STOXX Europe 600 ponúka približne 2,5 % a americký S&P 500 iba 1,3 %. V prostredí, kde investori opäť hľadajú stabilný príjem, ide o veľmi silný argument. Dividendám navyše sekundujú spätné odkupy akcií, ktoré podporujú ceny akcií aj zisk na akciu.
Rally podporili aj valuácie. Európske banky vstupovali do roku 2025 s výrazným diskontom voči účtovnej hodnote aj voči globálnym konkurentom. Roky nízkych sadzieb a regulácií zanechali stopu v ocenení. Keď sa však fundamenty zlepšili, diskont sa začal rýchlo zatvárať. Pomohli aj globálne kapitálové toky a silnejšie euro, ktoré zvýšilo atraktivitu európskych aktív pre investorov s USD bázou.
Otázka dnes znie, či má sektor ešte kam rásť. Podľa Goldman Sachs áno. Banka očakáva, že pozornosť investorov sa v roku 2026 presunie od úrokových sadzieb k rastu a efektivite. Rast vkladov, postupné oživovanie úverovej aktivity a lepšia kontrola nákladov by mali udržať návratnosť vlastného kapitálu na slušných hodnotách. Zároveň sa očakáva dvojciferný rast zisku na akciu, hoci banky sa stále obchodujú za jednociferné násobky P/E.
Medzi banky s najvyšším potenciálom ďalšieho rastu Goldman Sachs zaraďuje UBS Group s potenciálom 34 %, UniCredit a Banco BPM s 29 %, Julius Baer s 25 %, Alpha Bank s 21 % a KBC Group s rovnakým potenciálom 21 %. Európske banky tak po roku 2025 prestali byť sektorom, ktorý investori držia len zo zotrvačnosti. Stali sa opäť relevantnou súčasťou trhu, ktorú si všímajú nielen kvôli cene, ale najmä kvôli výsledkom. A to je zmena, ktorá má potenciál vydržať dlhšie než jednu výnimočnú sezónu.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spoločností môžete kúpiť TU.
