Elon Musk – profil, život a investičné príležitosti
Elon Musk. Meno, ktoré v posledných dvoch desaťročiach rezonuje vo svete technológií, financií a podnikania ako máloktoré iné. Muž, ktorý stojí za revolučnými zmenami v automobilovom priemysle či dobývaním vesmíru. Aj keď sa s ním spája mnoho kontroverzií, jeho vplyv na technológie, ekonomiku a dokonca na spoločnosť mu nemôže nikto uprieť. Od elektromobilov cez raketové technológie až po snahu o kolonizáciu Marsu. Elon Musk je dnes často prirovnávaný k najväčším inovátorom histórie.
Predstavte si Thomasa Alvu Edisona s jeho záplavou vynálezov, Henryho Forda, Fredericka Taylora a jeho prístup k manažmentu, alebo vizionárov ako Steve Jobs a Bill Gates, ktorí zmenili digitálny svet. Muskove projekty menia svet a s nimi prichádzajú aj investičné príležitosti, ktoré sa otvárajú pre bežných ľudí. Musk akoby spájal ich génia v jednej osobe. Mnohí si kladú otázku, kde sa tento konštruktér kozmických lodí, výrobca elektrických áut, podnikateľ a takto by sme mohli menovať ďalej, vo svojom podnikaní nakoniec zastaví. Ale poďme pekne od začiatku.
Raný život a vzdelanie
Elon Reeve Musk sa narodil 28. júna 1971 v Pretórii, jednom z hlavných miest Juhoafrickej republiky. Už ako dieťa prejavoval zvedavosť a záujem o technológie a vedu. Jeho matka, Maye Musk (rodená Haldeman), pochádzala z Kanady a živila sa ako modelka a dietologička. Otec, Errol Musk, bol rodený Juhoafričan a elektromechanický inžinier. Už vo veku 12 rokov predal videohru s názvom Blaster.
Jeho detstvo bolo poznačené komplikovanými rodinnými vzťahmi, čo ho možno motivovalo k úniku do sveta kníh a vlastných myšlienok, kde mohol naplno rozvíjať svoju vášeň pre vedu a techniku. V roku 1988, ako 17-ročný, sa Elon presťahoval do Kanady, kde sa zapísal na Queen’s University. Po dvoch rokoch štúdia prestúpil na prestížnu University of Pennsylvania v USA, kde získal bakalárske tituly z fyziky a ekonómie.
Vo veku 24 rokov sa presťahoval do Kalifornie, kde mal začať doktorandské štúdium v odbore aplikovanej fyziky na Stanford University. Avšak, štúdium zanechal už po dvoch dňoch. Dôvodom bolo, že si nechcel nechať ujsť prvú vlnu internetového boomu a naplno sa začal venovať podnikaniu. V roku 1995 založil spolu so svojím bratom Kimbalom spoločnosť Zip2 Corporation. Bola to softvérová spoločnosť, ktorá vyvíjala online platformu pre uverejňovanie obsahu novín, ako napríklad New York Times či Chicago Tribune.
Okrem toho bola Zip2 aj tvorcom a prevádzkovateľom „internetového sprievodcu mestom“, ktorý poskytoval online sprievodcu mestom, s mapami a adresármi firiem. Len štyri roky po založení, v roku 1999, bola Zip2 odkúpená spoločnosťou Compaq Computers za 307 miliónov dolárov. Elon Musk v tom čase vlastnil 7 % firmy, čo mu prinieslo vyše 21 miliónov dolárov. Bol to jeho prvý veľký finančný úspech, ktorý mu otvoril dvere k ďalším, oveľa ambicióznejším projektom.
Kľúčové podnikateľské aktivity
a) PayPal
Po úspechu so Zip2 sa Musk nezastavil. Už v tom istom roku, 1999, založil internetovú banku X.com. Sám do nej investoval 12 miliónov dolárov. Hlavnou inováciou X.com bola bezpečná metóda prevodu peňazí prostredníctvom e-mailovej adresy prijímateľa, čo bola v tom čase prelomová myšlienka pre elektronizáciu bankových transakcií. O rok neskôr, v roku 2000, X.com kúpila firmu Confinity, ktorá ponúkala konkurenčnú službu prevodu peňazí pod názvom PayPal.
Tento konglomerát sa spoločne uberal cestou ďalších obchodných úspechov a už rok po zlúčení, v roku 2001, sa spoločnosť X.com premenovala na PayPal. Hoci Musk bol krátko generálnym riaditeľom tejto zlúčenej spoločnosti, neskôr bol z tejto pozície odvolaný. Napriek tomu zostal najväčším akcionárom. Vedenie spoločnosti si uvedomovalo, že na ďalší rast bude potrebovať aj politickú podporu. Musk sa v tej dobe stretol s vplyvným právnikom Rudym Giulianim, ktorý končil svoje volebné obdobie ako primátor New Yorku. Giuliani si za politickú podporu firmy bez okolkov vypýtal 10 % podiel v Muskovej spoločnosti, no Elon Musk to odmietol.
Ďalší rok na to, v roku 2002, bol PayPal predaný spoločnosti eBay za 1,5 miliardy dolárov. Musk bol v tom čase majoritným akcionárom a za svojich 11,7 % akcií zinkasoval 165 miliónov dolárov. Tento obrovský kapitál mu poskytol finančnú slobodu a prostriedky na založenie jeho ďalších, ešte ambicióznejších projektov, z ktorých prvou bola spoločnosť Space Exploration Technologies, dnes známa ako SpaceX.
b) SpaceX
S peniazmi z predaja PayPalu sa Muskovým ďalším cieľom stalo niečo oveľa väčšie – kolonizácia Marsu. V roku 2002 Musk teda založil spoločnosť SpaceX (Space Exploration Technologies Corp.) s cieľom zmeniť raketové technológie, pričom sa zameral na zníženie nákladov na vesmírne lety. Musk tvrdil, že v kozmickom priemysle nebol za posledné roky dosiahnutý nijaký viditeľný pokrok, a vyhlásil, že ak sa ľudstvo opäť nepustí do tohto riskantného dobývania vesmíru, tak zostane navždy na Zemi.
Začiatky však neboli jednoduché. SpaceX čelila sérii neúspešných štartov, ktoré ju takmer priviedli k bankrotu. Musk však nepovolil a spoločnosť napokon dosiahla prelom. Jeho kľúčovou inováciou sa stali znovupoužiteľné rakety. Kým iní odpaľovali rakety len raz, SpaceX vyvinula modely Falcon 9 a Falcon Heavy, ktoré dokázali po vynesení nákladu bezpečne pristáť späť na Zemi a byť pripravené na ďalší let. Táto revolúcia v opakovanej použiteľnosti rakiet dramaticky znížila náklady na vynášanie nákladu na obežnú dráhu z pôvodných miliárd dolárov na desiatky miliónov, čo otvorilo dvere pre komercializáciu vesmíru.
SpaceX ako prvá súkromná spoločnosť dokázala úspešne vyniesť vesmírnu loď (s motormi na kvapalné palivo) na obežnú dráhu Zeme a bezpečne ju vrátiť späť. Ich kozmická loď Dragon sa stala spoľahlivým partnerom pre NASA, doručujúc zásoby a neskôr aj astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), čím súkromná firma prevzala úlohy, ktoré boli kedysi výhradnou doménou vládnych agentúr.
S projektom Starship, najväčšou raketou na svete, chce poslať ľudskú posádku a náklad na Mars, čím odštartoval nové kolo pretekov v dobývaní kozmického priestoru. Paralelne s týmito veľkolepými projektmi prevádzkuje SpaceX aj Starlink, rozsiahlu konšteláciu satelitov, ktorá poskytuje vysokorýchlostný internet po celom svete, predovšetkým v odľahlých oblastiach. Len nedávno, počas jedného mesiaca, vypustila SpaceX rekordných 398 satelitov Starlink, čím ich celkový počet na obežnej dráhe prekročil 8 800. Dnes predstavujú satelity Starlink približne 40 % všetkých satelitov, ktoré ľudstvo vypustilo od čias Sputnika v roku 1957.
c) Tesla
Hoci mnohí automaticky spájajú Teslu s Elonom Muskom, pravdou je, že automobilka bola založená v roku 2003 Martinom Eberhardom a Marcom Tarpenningom. Musk do nej vstúpil až v roku 2004 ako hlavný investor, vložil počiatočnú investíciu vo výške 70 miliónov dolárov a stal sa predsedom predstavenstva. Neskôr sa v roku 2007 stal generálnym riaditeľom a architektom produktov. Jeho úloha v rozvoji elektromobility je však neoddiskutovateľná. Muskova vízia nebola len vyrábať elektrické autá, ale dokázať, že môžu byť lepšie, rýchlejšie a štýlovejšie ako autá so spaľovacími motormi. Inšpiráciou pre názov firmy bol vynálezca Nikola Tesla.
O tri roky neskôr už bola Tesla pripravená predstaviť verejnosti prototyp svojho elektrického vozidla. V roku 2008, v čase hospodárskej krízy, keď sa automobilke vôbec nedarilo, Musk investoval ďalších 40 miliónov dolárov a prevzal pozíciu CEO. Predstavenie prvého modelu, malého športového Tesla Roadsteru, vyvolalo nadšenie na Wall Street. Tento 100 % elektrický športiak dokázal zrýchliť z 0 na 100 km/h za necelé štyri sekundy, čím si okamžite získal na svoju stranu média ako Washington Post a New York Times. Následne prišli na trh prémiový sedan Tesla Model S a SUV Tesla Model X, ktoré sa stali symbolmi pokroku.
Spustenie masovej produkcie však zo sebou prinieslo aj mnoho organizačných problémov. Musk, známy svojím nekonvenčným prístupom, sa vrhol do riešenia efektívnosti výrobných liniek. Sám preveroval procesy a v mnohých prípadoch dokonca odstránil roboty, keďže zistil, že človek na linke fungoval rýchlejšie a spoľahlivejšie ako automatizované stroje. Na parkovisku firmy Tesla vo Fremonte preto nechal v rekordnom čase vztýčiť obrovský stan a umiestnil v ňom ďalšiu výrobnú linku. Firma už v tom čase mala vyššiu trhovú hodnotu ako automobilový gigant General Motors a dnes ide o 10. najhodnotnejšiu verejne obchodovateľnú firmu sveta.
Tesla sa stala lídrom nielen vo vývoji elektromobilov, ale aj v oblasti batérií (vrátane domácich vysokokapacitných batérií Powerwall a batérií pre priemyselné využitie Powerpack) a softvéru pre autonómne riadenie (Tesla Autopilot), ktorý umožňuje plne autonómne riadenie. Okrem toho Tesla buduje aj globálnu sieť nabíjacích staníc Tesla Supercharger. V roku 2016 Tesla Motors oznámila aj akvizíciu spoločnosti SolarCity, ktorá sa zaoberá vývojom a výrobou solárnych systémov, čím rozšírila svoj záber na obnoviteľné zdroje energie.
Tesla prinútila tradičné automobilky investovať miliardy do elektromobility a akcelerovala prechod k „zelenej“ doprave. Vďaka úspešnosti Tesly sa Elon Musk v roku 2021 stal v USA osobnosťou roka a zároveň aj najbohatším človekom na Zemi, pričom v apríli 2022 jeho majetok prekročil 300 miliárd dolárov. Hoci čelil kritike za nízke dane vo vzťahu k jeho majetku, Musk pohotovo odpovedal, že v danom roku zaplatil viac daní ako ktorýkoľvek Američan v celej histórii USA. Dnes jeho firmy neustále pracujú na inováciách ako robotaxi (vozidlá bez vodiča), zdokonalených autopilotoch a ďalších prelomových projektoch, často financovaných aj v spolupráci s NASA alebo ministerstvom obrany USA.
d) Ďalšie projekty
Muskove ambície však presahujú automobilový priemysel a vesmírne cestovanie. Jeho investície a zakladanie firiem sa rozpínajú do oblastí, ktoré by v blízkej budúcnosti mohli zásadne zmeniť ľudskú interakciu, dopravu a dokonca aj samotný mozog.
- Neuralink: Túto spoločnosť založil Musk v roku 2016 s cieľom, ktorý znie ako zo science fiction – vyvinúť implantovateľné mozgovo-počítačové rozhrania. Konečným cieľom je prepojiť ľudský mozog s počítačmi. Primárne sa Neuralink zameriava na pomoc ľuďom s vážnymi neurologickými poruchami, ako sú paralýza či strata pamäti, no dlhodobou víziou je aj možnosť vylepšiť ľudské kognitívne schopnosti a zabezpečiť symbiotickú koexistenciu s umelou inteligenciou (presne tak, niečo ako film Ja, robot).
- The Boring Company: Vznikla taktiež v roku 2016 a jej hlavnou víziou je riešiť problém dopravných zápch vo veľkých mestách, a to pomocou rozsiahlej siete podzemných tunelov. Namiesto tradičných ciest, ktoré vedú mestom, by tunely umožnili rýchlu prepravu vozidiel na špeciálnych platformách. Jej projekty zahŕňajú napríklad testovacie tunely pod Los Angeles a systém „Loop“ v Las Vegas, ktorý už dnes prepravuje tisíce cestujúcich pod kongresovým centrom.
- OpenAI: Musk bol jedným zo spoluzakladateľov a pôvodných investorov tejto neziskovej organizácie, ktorá vznikla v roku 2015. Jej cieľom je výskum umelej inteligencie (AI) a zabezpečiť, aby AI bola prospešná pre celé ľudstvo a nepredstavovala hrozbu. Hoci sa Musk neskôr z predstavenstva stiahol, jeho počiatočný príspevok a vízia boli kľúčové pre formovanie jednej z najvplyvnejších AI výskumných inštitúcií na svete.
- Twitter / X: V roku 2022 sa Musk pustil do ďalšieho gigantického projektu, akvizície sociálnej siete Twitter za ohromujúcich 44 miliárd dolárov. Následne ju premenoval na X. Táto akvizícia a radikálne zmeny, ktoré po nej nasledovali (vrátane hromadného prepúšťania a redefinovania obsahu), vyvolali značné kontroverzie. Napriek tomu akvizícia potvrdila Muskovu snahu vytvorenie „aplikácie pre všetko“ (tzv. „everything app“), ktorá by zahŕňala platby, správy a sociálnu interakciu.
Osobnosť a štýl vedenia
Elon Musk je poháňaný takmer nadľudskou víziou a nezlomnou motiváciou riešiť to, čo nazýva „veľké problémy ľudstva“. Jeho pracovné nasadenie je legendárne. Bežne pracuje viac ako 100 hodín týždenne a rovnakú úroveň odhodlania očakáva od svojich zamestnancov. Autor jeho biografie, Walter Isaacson, zdôrazňuje, že Musk má risk geneticky zakódovaný a nebojí sa ísť do extrémov, pričom často spí pod stolom v práci. Tento prístup mu umožňuje inšpirovať zamestnancov k dosahovaniu nemožných cieľov, pričom, ako sám priznáva, sa riadi len „zákonmi fyziky“.
Jeho štýl riadenia je nekompromisný a priamy. Musk vyžaduje od manažérov perfektnú znalosť procesov. Okrem toho má výbušnú povahu a občas podlieha náladám. Nie je moc empatický človek, čo vedie k mnohým kontroverziám, no zároveň ho to robí jedinečným a nepredvídateľným lídrom. Muskov verejný profil je neoddeliteľne spojený s jeho aktivitou na sociálnych sieťach, najmä na platforme X (predtým Twitter). Tu aktívne komunikuje s miliónmi sledovateľov, pričom jeho tweety často hýbu finančnými trhmi a vyvolávajú masové diskusie.
Kontroverzie a kritika
Elon Musk je osobnosťou, ktorá svojou kontroverznosťou rovnako púta pozornosť ako svojimi vizionárskymi projektmi. Jeho výstrednosti na sociálnych sieťach sú neustálym zdrojom diskusií a kritiky. Médiá pravidelne informujú o sporoch so zamestnancami a akcionármi, pričom sa objavujú obvinenia z náročného a vyčerpávajúceho pracovného prostredia, ako aj z údajného zneužívania právomocí. Muskova snaha o maximálnu efektivitu a nekompromisné požiadavky na produktivitu často viedli k odchodu kľúčových ľudí.
Jedným z najvýraznejších príkladov Muskových turbulentných vzťahov bol nedávny, nečakaný konflikt s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Hoci Musk patril medzi hŕstku technologických lídrov, ktorí si udržiavali pracovný vzťah s Trumpovou administratívou, toto spojenectvo sa náhle rozpadlo vo verejnom priestore. Spúšťačom bolo Muskovo ostré odsúdenie Trumpovho nového daňového balíčka, ktorý na sociálnej sieti X označil za „odpornú obludnosť“ a vyzval Američanov, aby „zavolali svojho senátora, svojho kongresmana“ a „zabránili bankrotu Ameriky“.
Trump nenechal na seba dlho čakať a okamžite reagoval nielen slovne, keď Muska označil za „šialenca“, ale aj politicky. Nariadil zrušenie vládnych opatrení podporujúcich elektromobilitu a pohrozil ukončením federálnych zákaziek a dotácií pre Muskové firmy, vrátane Tesly a SpaceX. Podľa Trumpa Musk o zmenách vedel vopred a reagoval až vo chvíli, keď sa dotkli jeho vlastného biznisu. Táto slovná vojna vyústila do dramatického prepadu akcií Tesly o 15 % behom jediného dňa, čo znamenalo stratu viac než 150 miliárd USD trhovej kapitalizácie firmy a potvrdilo, aký silný vplyv má Muskove verejné vystupovanie na jeho impérium.
Čelil aj mnohým právnym problémom, vrátane súdnych sporov zo strany akcionárov, ktorí ho vinili z ovplyvňovania trhu alebo neuvážených rozhodnutí. Jeho mediálny obraz je preto prirodzene rozporuplný. Pre jedných je Musk nepochybný génius, ktorý posúva hranice ľudského pokroku. Pre druhých je to bezohľadný workoholik s prehnaným egom, ktorý ignoruje pravidlá a normy.
Vplyv na svet a budúcnosť Elona Muska
Elon Musk už dnes nezmazateľne transformoval celé priemysly. V automobilovom sektore je Tesla synonymom elektromobility (aj keď dnes preberajú štafetu čínski výrobcovia), ktorá nielenže odštartovala revolúciu, ale prinútila aj tradičné automobilky masívne investovať do elektrických vozidiel a akcelerovala globálny prechod k udržateľnej doprave. Vo vesmírnom priemysle SpaceX radikálne znížila náklady na vesmírne lety a otvorila dvere komercializácii vesmíru, čo bolo predtým nemysliteľné. V oblasti umelej inteligencie (AI) jeho počiatočné investície a angažovanosť formovali ranú fázu vývoja, hoci sa neskôr z OpenAI stiahol.
Jeho vplyv na investorov a startupovú scénu je taktiež obrovský. Muskov neúnavné zameranie k inováciám a ochota riskovať motivujú nové generácie podnikateľov a investorov, aby sa nebáli pustiť do prelomových technológií. Zároveň je jeho angažovanosť v boji proti klimatickým zmenám (primárne prostredníctvom Tesly) a neustála snaha o technologický pokrok nesporná. Čo teda môžeme očakávať od Elona Muska v najbližšom desaťročí?
Je takmer isté, že jeho plány do budúcnosti sa budú aj naďalej točiť okolo Marsu, umelej inteligencie a revolučnej dopravy. Očakáva sa, že SpaceX dosiahne významný pokrok v rozvoji gigantickej lode Starship a príprave na historické misie na Mars, s cieľom vytvoriť tam trvalú ľudskú kolóniu. Spoločnosť Neuralink by mohla dosiahnuť prvé prelomové výsledky v medicíne, ponúkajúc nádej pre ľudí s neurologickými poruchami prostredníctvom mozgovo-počítačových rozhraní. O tejto téme sme písali zaujímavý článok, ktorý si môžete prečítať nižšie:
Zároveň by The Boring Company mohla rozšíriť svoje dopravné systémy založené na podzemných tuneloch, čím by sa zmiernili dopravné zápchy v preplnených metropolách, pričom k revolúcii v osobnej doprave prispievajú aj robotaxi, ktoré už teraz jazdia napríklad v Austine. Nech už sa v budúcnosti stane čokoľvek, jedno je isté, Elon Musk bude aj naďalej hnacou silou inovácií, provokatérom a vizionárom, ktorý bude neustále posúvať hranice toho, čo je považované za možné.
Záver
Elon Musk je teda osobnosť, ktorá sa vymyká bežným definíciám. Je to vizionár, ktorý si trúfa snívať o kolonizácii iných planét. Je to inovátor, ktorý transformuje celé odvetvia. Je to miliardár, ktorého bohatstvo je priamym dôsledkom jeho neúnavnej práce a ochoty riskovať. Je génius, ktorý dokáže spájať prelomové technológie s masovou výrobou a meniť tak svet k lepšiemu. Zároveň je však aj kontroverzný podnikateľ, ktorý si svojimi výstrednosťami a rizikovými krokmi získava čoraz väčšiu kritiku. Jedno je však isté, Elon Musk je fenomén, ktorý zanechá nezmazateľnú stopu v histórii.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spomínaných spoločností si môžete kúpiť TU.
