Čínska ekonomika spomaľuje tempo, investície sa prepadli
Čínska ekonomika vzrástla v druhom štvrťroku medziročne o 4,3 %, čo predstavuje najslabšie tempo od konca roka 2022. Výsledok zaostal za očakávaniami ekonómov na úrovni 4,5 % a výrazne spomalil z 5,0 % zaznamenaných v prvom kvartáli. Tempo rastu sa zároveň dostalo pod dolnú hranicu celoročného cieľa Pekingu, ktorý počíta s expanziou v pásme 4,5 až 5,0 %. Ide o najnižší cieľ od začiatku 90. rokov, keď Čína začala pravidelne zverejňovať podobné usmernenia. V roku 2020 vláda pre pandémiu Covid-19 cieľ vôbec nestanovila.
Za celý prvý polrok čínske hospodárstvo vzrástlo o 4,7 %. Samotné číslo však zakrýva výrazné rozdiely medzi jednotlivými časťami ekonomiky. Najväčším sklamaním boli investície do fixných aktív, ktoré v prvých šiestich mesiacoch medziročne klesli o 5,7 %. Ekonómovia pritom očakávali pokles o 4,9 %. Ešte za prvých päť mesiacov dosahoval prepad 4,1 %, čo ukazuje, že útlm sa ďalej zrýchľuje. Investície do nehnuteľností sa znížili o 18,0 %, výdavky na infraštruktúru o 2,4 % a investície do výroby o 1,2 %. Dlhoročné piliere čínskeho rastu tak strácajú silu práve v čase, keď ich krajina potrebuje na vyváženie slabej spotreby.
Podľa ekonómov za prepadom stojí pokračujúca realitná kríza, prísnejšie obmedzenia zadlžovania miestnych samospráv, presúvanie ich zdrojov na reštrukturalizáciu dlhu a nedostatok vhodných infraštruktúrnych projektov. Peking sa zároveň snaží obmedziť nadmerné výrobné kapacity a ničivé cenové vojny, čo môže krátkodobo brzdiť aj súkromné investície. „Žiadny domáci dopyt, všetko sa točí okolo exportu. Úprimne povedané, je to naozaj dosť neudržateľné,“ zhodnotila Alicia Garcia-Herrero, hlavná ekonómka Natixis pre ázijsko-tichomorský región.
Slabšie makrodáta sa prirodzene premietajú aj do nálady na čínskom akciovom trhu. Najsledovanejším domácim benchmarkom je CSI 300, ktorý zahŕňa 300 veľkých a stredne veľkých spoločností obchodovaných na burzách v Šanghaji a Šen-čene. Často sa používa ako pevninský ekvivalent amerického indexu S&P 500, keďže lepšie zachytáva vývoj najväčších čínskych blue-chip spoločností než širší Shanghai Composite. Index v tomto roku vzrástol o 1,3 %, kým jeho americký náprotivok je vyššie o 10 %.
Čínu drží nad vodou exportný motor
Kým domáca ekonomika slabne, čínske továrne zažívajú exportný ošiaľ. Vývoz v júni medziročne vzrástol o 27,1 %, čo bolo najrýchlejšie tempo od konca roka 2021. Za celý prvý polrok export stúpol o 17,6 %. Hlavným motorom bol svetový investičný cyklus v oblasti umelej inteligencie. Dopyt po polovodičoch, počítačových súčiastkach, výpočtovom hardvéri a energetických zariadeniach prudko rastie, pretože technologické spoločnosti investujú stovky miliárd USD do dátových centier.
Podľa Macquarie predstavovali čipy, počítačové súčiastky a energetické zariadenia približne polovicu rastu čínskeho exportu v prvom polroku. Externý dopyt sa tak stal hlavným svetlým bodom čínskej ekonomiky v tomto roku. Silný zostal aj priemysel. Produkcia v júni medziročne vzrástla o 5,3 %, čím prekonala očakávania na úrovni 4,7 % a zrýchlila z májových 4,5 %.
Čoraz väčšiu úlohu zohrávajú elektromobily a technológie čistej energie. Mesačný vývoz automobilov z Číny v júni prvýkrát prekročil hranicu jedného milióna vozidiel. Ropná kríza spôsobená konfliktom v Iráne zároveň zvyšuje záujem veľkých dovozcov energií o batérie, elektromobily a ďalšie riešenia, ktoré môžu znížiť ich závislosť od fosílnych palív. Dovoz v júni medziročne vzrástol o 36,2 % na päťročné maximum, a to aj napriek tomu, že mesačný dovoz ropy klesol o 41,3 % a dostal sa takmer na desaťročné minimum.
Silnejší dovoz technológií naznačuje, že investičný cyklus umelej inteligencie sa prehlbuje aj priamo v Číne. Obchodný prebytok krajiny sa v júni vyšplhal na 125,62 miliardy USD. Zásielky do USA medziročne vzrástli o 25,9 %, pričom obchod podporilo aj mierne oživenie vzťahov po májovej návšteve prezidenta Donalda Trumpa v Pekingu. Rastúci prebytok však zvyšuje napätie s obchodnými partnermi.
Čínsky prebytok s Európskou úniou sa v prvom polroku zvýšil o 24,0 %, najmä pre rastúci vývoz strojov a automobilov. Európske krajiny dlhodobo kritizujú Peking za štátnu podporu priemyslu a zaplavovanie zahraničných trhov lacným tovarom. Hovorca čínskych colných úradov uviedol, že krajina bude ďalej rozširovať dovoz, aby podporila vyváženejší rozvoj obchodu. No to so sebou nesie aj veľké riziko, pretože čím viac sa Čína spolieha na export, tým väčšie riziko pre ňu predstavujú nové clá či obchodné konflikty.
Slabá spotreba otvára dvere ďalším stimulom
Najväčším problémom zostáva domáci spotrebiteľ. Maloobchodné tržby v júni medziročne vzrástli iba o 1,0 %. V porovnaní s májom, keď medzimesačne klesli o 0,6 %, išlo o zlepšenie, no tempo stále ukazuje veľmi slabý dopyt. Čínske domácnosti sa nehrnú do veľkých nákupov pre pretrvávajúci pokles cien nehnuteľností, neistotu na trhu práce a obavy o budúce príjmy. Ceny nových domov tomu odpovedajú. V júni sa opäť znížili, tentoraz o 0,1 %.
Zdroj: Financial Times
Mestská nezamestnanosť zostala na úrovni 5,0 %. Ale pozor, oficiálne číslo však nezahŕňa ľudí, ktorí sa prestali aktívne uchádzať o prácu alebo sa presunuli z miest späť na vidiek. Alternatívny prieskum tímu profesora Li Daokuiho odhaduje nezamestnanosť až na 10,2 %. Viac než polovicu z približne 24 miliónov dlhodobo nezamestnaných tvoria ľudia vo veku 16 až 24 rokov. Nezamestnanosť mladých je pre Peking dlhodobo citlivou témou. V roku 2023 úrady prestali údaj zverejňovať po tom, čo dosiahol rekordných 21,3 %. Neskôr ho obnovili s upravenou metodikou.
Pre Peking je to veľký problém, pretože nezamestnanosť mladých nie je len štatistika trhu práce. Je to v podstate akýsi test sociálnej zmluvy medzi štátom a novou generáciou. Čínska vláda roky sľubovala, že vzdelanie, disciplína a ekonomický rast prinesú mladým ľuďom lepší život než ich rodičom. Ak však aj vysokoškolsky vzdelaná generácia naráža na slabý trh práce, dôvera ľudí v tento model slabne. To môže brzdiť spotrebu, zvyšovať frustráciu a prehlbovať tlak na vládu, aby ekonomiku podporila výraznejšie než doteraz.
Podľa Morgan Stanley sa čínske domácnosti najviac boja toho, že im firmy znížia mzdy. Banka preto znížila odhad rastu príjmov v nasledujúcich 12 mesiacoch z 5,8 % na približne 5,0 %. Peking už predstavil prvý päťročný plán zameraný priamo na podporu spotreby. Jeho cieľom je zvýšiť ročné maloobchodné tržby približne na 9 biliónov USD do roku 2030. Otázkou zostáva, či budú postupné opatrenia stačiť na zmenu správania domácností, ktoré sa po rokoch realitnej krízy snažia najmä šetriť.
Ekonómovia sa preto rozchádzajú v názore, či slabšie čísla prinútia vládu k výraznejším stimulom. Tianchen Xu z Economist Intelligence Unit očakáva, že opatrenia sa v treťom štvrťroku rozšíria a môžu zahŕňať aj zníženie základnej úrokovej sadzby na podporu investícií. Iní upozorňujú, že silný prvý kvartál, rast priemyselnej produkcie a odolný export dávajú vláde priestor pokračovať bez rozsiahleho balíka. Pravdepodobnejšie sa preto javia selektívne opatrenia zamerané na spotrebu, infraštruktúru a zamestnanosť.
Bývalý poradca čínskej centrálnej banky Li Daokui vyzval na podstatne agresívnejší postup. Podľa neho by vláda mala viac než zdvojnásobiť plánované nové zadlženie, ktoré v tomto roku dosahuje 12 biliónov jüanov, teda približne 1,7 bilióna USD. Do domáceho problému navyše vstupuje vojna v Iráne. Cena ropy sa v máji stabilizovala približne na 114 USD za barel po útokoch na Blízkom východe a uzavretí Hormuzského prielivu. Vyššie ceny energií pomohli Číne vystúpiť z jedného z najdlhších období deflácie, no zároveň zdražujú výrobu, dopravu a dovážané suroviny.
Čínske firmy dnes nemajú veľký priestor zdražovať. Keďže spotrebiteľ šetrí a dopyt je slabý, časť vyšších nákladov musia znášať samy. Pokračovanie konfliktu by mohlo ďalej oslabiť spotrebiteľskú dôveru, narušiť dodávateľské reťazce a stlačiť marže výrobcov. Medzinárodný menový fond v júli zvýšil prognózu rastu Číny na rok 2026 zo 4,4 % na 4,6 %, keď zohľadnil silnú high-tech výrobu a export. Zároveň znížil výhľad globálneho rastu z 3,1 % na 3,0 % a upozornil, že obnovenie konfliktu na Blízkom východe môže predĺžiť volatilitu cien komodít a sprísniť finančné podmienky.
Čína má stále rozsiahlu priemyselnú základňu, energetické rezervy a schopnosť vyrábať vo veľkom a lacno. Jej slabinou je však rastúca závislosť od sveta, ktorý od nej nakupuje čipy, počítače, batérie a autá. Ak by sa nálada okolo umelej inteligencie otočila alebo obchodné konflikty by boli opäť na stole (a vieme, že s pánom Trumpom pri kormidle človek nikdy nevie), exportný motor by sa mohol rýchlo zadrhnúť. Čínska ekonomika sa teda zatiaľ nezrútila. Mení sa však spôsob, akým rastie. Peking si po znížení oficiálneho cieľa môže dovoliť priznať slabšie čísla, ktoré lepšie odrážajú realitu. Najväčšou výzvou už nie je vyrobiť viac tovaru. Je ňou presvedčiť vlastných občanov, aby sa prestali báť a začali opäť míňať.
Ďalšie novinky zo sveta investovania.
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.
