Z vernosti do rivality
Na Wall Street sa opäť rozhorúčila vášeň, tentoraz nie pre zlato či ropu, ale pre čipy. A v strede tohto rozruchu stojí Nvidia, firma, ktorá z výrobcu grafických kariet pre hráčov vyrástla na symbol éry umelej inteligencie a stala sa najhodnotnejšou firmou na Wall Street. Jej čipy dávajú silu chatbotom, poháňajú samo riadiace autá a udávajú rytmus digitálnej revolúcii. No ako to už v technológiách býva, aj táto hviezda vrhá svoj tieň a v ňom rastú noví konkurenti.
Asi nie je pochýb o tom, že Nvidia dnes vládne trhu s AI čipmi, no zároveň čelí paradoxu: jej najväčší zákazníci sa postupne menia na súperov. Microsoft, Amazon, Google, Meta či OpenAI, firmy, ktoré jej prinášajú obrovské tržby a zisky, už nemajú záujem byť len odberateľmi. Každá z nich začína investovať do vlastných čipov.
OpenAI spojila sily s Broadcomom, aby vyvíjala vlastný hardvér. Meta odkúpila startup Rivos, ktorý sa venuje vývoju čipov, a Amazon masívne rozširuje projekt „Rainier“, kde využíva státisíce vlastných čipov Trainium2. Google, priekopník v oblasti vlastných TPU jednotiek, ich nielen používa, ale po novom aj predáva iným poskytovateľom cloudových služieb. Z technického detailu sa tak stáva strategická zmena. Ak firmy, ktoré dnes tvoria viac než tretinu tržieb Nvidie, presunú časť výkonu na vlastný hardvér, jej postavenie môže začať erodovať.
V číslach pôsobí Nvidia stále neotrasiteľne. Za fiškálny rok 2025 dosiahla tržby 130,5 miliardy USD, čo predstavuje viac než dvojnásobný rast oproti predchádzajúcemu roku. Kľúčovým motorom je segment dátových centier, ktorý dnes tvorí približne 88 % jej príjmov. Práve tam, v nekonečných sálach blikajúcich serverov, sa rodí nová ekonomika založená na umelej inteligencii.
No táto závislosť má aj odvrátenú stránku. Dvaja „utajení“ zákazníci (pravdepodobne Microsoft a Amazon) generovali v jednom kvartáli až 40 % tržieb spoločnosti. Takáto koncentrácia odberateľov robí z Nvidie nielen trhového lídra, ale aj firmu extrémne citlivú na rozhodnutia niekoľkých hráčov.
Kapitálová horúčka
Pozrime sa na to z vtáčej perspektívy. Umelá inteligencia sa stala pulzom svetových trhov. Sedem najväčších technologických spoločností, Nvidia, Microsoft, Apple, Alphabet, Amazon, Meta a Tesla, dnes ovláda približne 75 % ziskov akciového trhu, 80 % rastu a až 90 % kapitálových výdavkov. Ich investície nie sú len otázkou biznisu, sú motorom celého hospodárskeho rastu.
Podľa ekonómov z Harvardu pochádzalo až 40 % rastu reálneho HDP USA v poslednom štvrťroku práve z technologických výdavkov. Globálne korporácie v rokoch 2023 až 2025 investovali do AI infraštruktúry viac než 800 miliárd USD, a do roku 2030 by sa ich kapitálové výdavky mohli priblížiť k 1 biliónu USD ročne. Ide o najväčší investičný boom v moderných dejinách, väčší než rozvoj železníc v 19. storočí či telekomunikačných sietí v 90. rokoch.
Kým centrálne banky a viacerí CEO varujú pred možnou „AI bublinou“, investori tvrdia, že tentoraz je to iné (kde som to už len počul?). Na rozdiel od internetovej horúčky z roku 2000 totiž AI investície prinášajú reálne výsledky. Budujú sa dátové centrá, čipy, energetické siete, jednoducho – fyzická infraštruktúra, ktorá poháňa softvérový svet.
Bank of America aj DA Davidson sa zhodujú, že rast vlastných čipov „nie je hrozbou“ pre Nvidiu. Podľa analytika Viveka Aryu totiž Nvidia „rozširuje celý trh“, nie len svoj podiel na ňom. Od roku 2020 investovala do startupov a AI spoločností takmer 47 miliárd USD, vrátane tých, ktoré by raz mohli byť jej konkurentmi. „Trh je taký obrovský, že sa doň zmestia všetci,“ tvrdí analytik Gil Luria. „Nvidia možno nebude rásť tak rýchlo ako celý sektor, ale keďže trh rastie exponenciálne, stále pôjde nahor.“
Nový priemyselný vek
Ak bolo 19. storočie érou železníc a 20. storočie érou ropy, potom 21. storočie bude patriť dátovým centrám. Nvidia sa posunula od výrobcu čipov k architektovi digitálnej infraštruktúry. Jej zakladateľ Jensen Huang tvrdí, že spoločnosť už dávno nie je len o GPU: „Sme jediná firma na svete, ktorá vyrába všetky čipy potrebné pre infraštruktúru umelej inteligencie.“ Jeho stratégia je teda zrejmá, kým konkurenti stavajú jednotlivé čipy, Nvidia buduje celý ekosystém: servery, procesory, siete aj softvérové prepojenia.
Otázkou zostáva, či tento rast dokáže vydržať. Životnosť GPU v dátových centrách je len jeden až tri roky, čo znamená, že dnešné rekordné tržby môžu o pár rokov vystriedať rekordné náklady. Analógia s minulosťou je zjavná, aj železnice či telekomunikačné siete prešli fázou prehriatia, no napokon sa stali základom novej éry prosperity.
Možno je to aj príbeh Nvidie. Môže prísť korekcia, ale základ zostane – čipy, ktoré už dnes formujú ekonomiku zajtrajška. Nvidia tak stojí v bode, kde sa spája vízia, riziko a realita. Je to firma, ktorá premenila výpočtovú silu na komoditu a z umelej inteligencie urobila nový priemysel. Ak sa táto éra zapíše do histórie, jej prvú kapitolu už napísala, zeleným svetlom svojich čipov.
Akcie Nvidia
Akcie firmy v priebehu tohto roka vzrástli o +32,1 % a v súčasnosti sa obchodujú na 182,6 USD. Pri tejto cene sa akcie firmy obchodujú za 58,4 násobok zisku na akciu (P/E); 44,1 násobok očakávaného budúcoročného zisku na akciu (Forward P/E) a 49,7 násobok EV/EBITDA. Trhová kapitalizácia spoločnosti je 4,43 bilióna USD. Súčasný dividendový výnos je 0,02 %.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spoločnosti môžete kúpiť TU.
