Prvý polrok roka 2025 bol pre stredoeurópske akciové trhy obdobím výrazného oživenia, čo je názorne vidieť na priloženom grafe vývoja hlavných indexov. Pozitívne makroekonomické signály v Európe, znížená inflácia, stabilizácia menovej politiky a priaznivý vývoj na globálnych trhoch viedli k obnoveniu dôvery investorov. Kľúčovú úlohu zohral aj prílev zahraničného kapitálu, ktorý sa po dlhšej prestávke opäť zameral na emerging markets Európy – pričom najviac z toho ťažil poľský, maďarský a český trh. Ako graf jasne ukazuje, na opačnom spektre sa nachádza slovenský trh, ktorý vývoj v regióne prakticky ignoroval.
Poľsko (WIG20): Dominancia postavená na bankách a dôvere investorov
Index WIG20 dosiahol v prvom polroku 2025 najvyšší rast spomedzi všetkých sledovaných indexov – +27,76 %. Tento výkon nie je náhodný – ide o kombináciu silného makroekonomického základu, priaznivej politickej atmosféry a výnimočnej výkonnosti jednotlivých sektorov, najmä bánk.
Poľská ekonomika profituje z pevného obchodného prepojenia s Nemeckom, ktoré sa v H1 2025 začalo zotavovať po stagnácii v predchádzajúcom roku. Exporty vzrástli o vyše 6 % medziročne, čo podporilo priemyselnú výrobu aj očakávania firiem.
Bankový sektor, ktorý tvorí približne 40 % váhy indexu WIG20, patril medzi najvýkonnejšie segmenty. Banky ako PKO Bank Polski či Bank Pekao vykázali dvojciferný rast ziskov, ťažiac zo stále zvýšených úrokových sadzieb, ktoré sa síce začali mierne uvoľňovať, ale z hľadiska čistých úrokových výnosov zostali atraktívne.
Pozitívnu dynamiku podporila aj politická stabilizácia po voľbách koncom roka 2024. Nová vláda upokojila investorov jasne deklarovanými proeurópskymi postojmi a záväzkom k rozpočtovej zodpovednosti.
Silná trojka regiónu: Maďarsko, Česko, Rakúsko
Maďarsko (BUX)
Index BUX vzrástol o 22,41 %, pričom hlavným ťahúňom boli akcie MOL, OTP Bank a Magyar Telekom. Investori pozitívne zareagovali na oznámenie Bruselu o uvoľnení časti zmrazených eurofondov, čo zlepšilo sentiment na trhu a podporilo výhľad verejných investícií.
Maďarský bankový sektor bol v podobnej situácii ako poľský – vyššie sadzby z predchádzajúceho obdobia, stabilizácia forintu a očakávaný pokles inflácie podporili ziskovosť bánk aj rastové očakávania investorov.
Česko (PX)
Český index PX posilnil o 22,33 %, pričom hlavný podiel na výkonnosti mali ČEZ, Erste Group a Komerční banka. Práve Erste a Komerční banka boli cieľom mnohých dividendových investorov – dividendové výnosy sa pohybovali nad 5 %, čo v spojení s regionálnym rastom zabezpečilo silný dopyt po ich akciách.
Dôležitým faktorom bola aj relatívna odolnosť českej ekonomiky, ktorú podržala stabilná spotreba a priaznivé vyhliadky pre exportérov. Trh navyše profitoval z nízkej politickej volatility, čo je v regióne významná komparatívna výhoda.
Rakúsko (ATX)
Rakúsky index ATX si pripísal +21,15 %, pričom k rastu prispeli hlavne priemyselné holdingy ako Voestalpine, banky ako Raiffeisen či Erste (ktorej akcie sa zároveň obchodujú tiež v Prahe) a developerský sektor. Silná naviazanosť rakúskej ekonomiky na Nemecko síce vytvára istú závislosť, no v období rastu to pôsobí ako zosilňujúci efekt.
Aprílová korekcia: Clá, Trump a nemecký automobilový tieň
V prvej polovici apríla zažili všetky štyri rastové indexy výraznú, ale krátkodobú korekciu, ktorá bola spojená s rastúcim geopolitickým napätím. Hlavným spúšťačom bola eskalácia obchodnej rétoriky zo strany Donalda Trumpa, ktorý avizoval 25 % clá na dovoz automobilov z EÚ a hrozil ich rozšírením až na 50 %, ak dôjde k obmedzovaniu amerických tech firiem v Európe.
Táto hrozba najviac dopadla na nemecký automobilový sektor, ktorého export do USA sa v apríli a máji reálne znížil – podľa údajov Reuters poklesli vývozy automobilov o viac ako 12 % medziročne. Vzhľadom na silnú integráciu dodávateľských reťazcov v regióne – najmä v Česku, Maďarsku, Rakúsku a Slovensku – sa tieto obavy okamžite odrazili aj na výkonnosti regionálnych indexov.
Napriek tomu trhy dokázali promptne reagovať a zotavili sa v priebehu niekoľkých týždňov, čo potvrdilo odolnosť regiónu voči externým šokom, aspoň v krátkodobom horizonte.
Slovensko (SAX): Trh bez objemu, príbehu a záujmu
Slovenský index SAX bol v H1 2025 jediným indexom v mínuse, keď zaznamenal pokles o -0,63 %. Tento výkon je v ostrom kontraste so zvyškom regiónu a potvrdzuje dlhodobý problém slovenského kapitálového trhu – izolovanosť, nelikviditu a nízku relevanciu.
Aj keď slovenská ekonomika rástla stabilne na úrovni približne 2,5 % HDP, SAX tento vývoj neodzrkadľuje. Dôvody sú štrukturálne:
- Obchodná nelikvidita: Priemerné denné objemy na Burze cenných papierov v Bratislave sa pohybujú hlboko pod 100 000 eur. V porovnaní s pražskou burzou ide o zlomok objemu.
- Nedostatočná diverzifikácia indexu, pretože slovenský index SAX tvorí len šesť aktívne obchodovaných spoločností – Tatry Mountain Resorts, Biotika, Slovnaft a Gevorkyan. Z toho Gevorkyan ako jediný novší prírastok (od 2023) v H1 2025 výrazne oslabil a zatiaľ neprispel k oživeniu indexu.
- Absencia kapitálových príbehov: Slovensko nemá nové emisie, IPO ani výraznejšie inštitucionálne aktivity, ktoré by vedeli naštartovať záujem investorov. Vývoj SAX-u tak nie je odrazom ekonomiky, ale skôr nedostatočnej infraštruktúry kapitálového trhu.
Záver: Atraktívna stredná Európa, ale nie jednotná
Prvý polrok 2025 ukázal, že stredná Európa zostáva pre investorov atraktívnym regiónom – najmä v prostredí, kde sa Západ sústreďuje na technologický sektor, ponúka región zaujímavú diverzifikáciu s vysokými dividendami, silnými bankami a citlivým napojením na exportný priemysel.
Zároveň sa však ukázalo, že región nie je homogénny. Kým Poľsko, Maďarsko, Česko a Rakúsko sa stávajú čoraz silnejšou súčasťou európskej investičnej mapy, Slovensko sa od tejto dynamiky systematicky vzďaľuje. Bez reforiem a nových kapitálových impulzov bude SAX aj naďalej zaostávať – nie pre nedostatok potenciálu, ale pre nedostatok príležitostí. Článok nájdeš aj na Gafrikresearch.sk.
Ďalšie novinky zo sveta investovania
Akcie spoločností môžete kúpiť TU.
